FOLIO I · MYSLITELIA · GEN. 03 · N° 003

Ludwig von Mises

Diela
73
Články
268
Generácia
3.
Portrét: Ludwig von MisesPortrét: Ludwig von Mises: Ludwig von Mises, Studio-Portrait des Mises Institute (1960)Portrét: Ludwig von Mises: Mises-Portrait (koloriert, hochskaliert) (2023)
FOL. 03 · N° 003 · Ludwig von Mises
ŽIVOTOPIS

Život a dielo

Ludwig von Mises, ktorého praprastarý otec bol cisárom Františkom Jozefom povýšený do dedičného šľachtického stavu, pochádzal z rodiny asimilovaných Židov a narodil sa v roku 1881 v haličskom Lembergu. Ludwig navštevoval akademické gymnázium, študoval právo a v roku 1909, po krátkom čase ako koncipient, začal svoju profesijnú dráhu na Viedenskej obchodnej komore. Vo formálnom postavení radového úradníka sekretariátu komory, v ktorom mal zotrvať nasledujúcich 35 rokov, sa fakticky stal jedným z rozhodujúcich ekonómov krajiny. Pod vplyvom Carla Mengera a Eugena von Böhm-Bawerka sa Ludwig von Mises už v mladých rokoch priklonil k mysleniu rakúskej školy a už v roku 1912 sa habilitoval svojou Teóriou peňazí a obeživa. Ďalekosiahle ekonomické témy, ktorými sa následne zaoberal, „boli väčšinou problémy, pri ktorých považoval prevládajúcu mienku za nesprávnu“ (Hayek, in: Mises 1978, XII). Mises sotva skrýval, že pre nemálo predstaviteľov svojho odboru mal len pohŕdanie. Dielom Human Action (1949), anglickým prepracovaním svojho hlavného diela Nationalökonomie (1940), dosahoval postupne vytúžený úspech. V týchto, ako aj vo svojich skorších a ešte aj neskôr nasledujúcich dielach sa Mises vždy prejavoval ako bystrý pozorovateľ a neúplatný mysliteľ. Niektoré vývinové trendy predvídal ako logicky predvídateľné dôsledky s veľkým predstihom, napríklad svetovú hospodársku krízu na konci dvadsiatych rokov. Pre svoj radikálne liberálny postoj odmietal štátne zásahy do hospodárskeho diania a po celý život rozhodne písal proti osobovaniam etatistov. Voči anarchizmu sa však jasne vymedzoval. Jeho protivníci, ktorí boli vždy v presile, označovali Misesa za tvrdohlavého, neznášanlivého a extrémistického. Jeho žiaci zdôrazňovali intelektuálnu otvorenosť a veľkorysosť, ktoré prevládali na jeho súkromnom seminári. O pravde svojich téz a o zmysluplnosti svojej práce, ktorá mu počas celého života nepriniesla ani bohatstvo, ani akademické pocty, však zostal vždy presvedčený.
Metaúdaje
29. September 1881
v Lemberg
10. Oktober 1973
v New York
3. generácia
Životné etapy

Etapy

  1. 1881
    1881
    Narodenie

    Narodený 29. septembra 1881 v haličskom Ľvove (Lemberg). Pochádzal z rodiny asimilovaných Židov; jeho prapraprastarý otec bol cisárom Franzom Josefom povýšený do dedičného šľachtického stavu.[3]

  2. ⁦1892–1900⁩
    ⁦1892–1900⁩
    Akademisches Gymnasium

    Navštevoval Akademisches Gymnasium.

  3. ⁦1900–1906⁩
    ⁦1900–1906⁩
    Štúdium práva

    Študoval právo (na Viedenskej univerzite).

  4. ⁦1902–1903⁩
    ⁦1902–1903⁩
    Vojenská služba ako jednoročný dobrovoľník– približne

    Vojenská služba ako jednoročný dobrovoľník v rokoch 1902/1903.[18]

  5. 1906
    1906
    Advokátsky koncipient– odvodené

    Krátko pôsobil ako advokátsky koncipient pred začiatkom svojej profesijnej dráhy na obchodnej komore.

  6. 1906
    1906
    Doktorát Dr. iuris

    Promócia na Viedenskej univerzite na Dr. iuris vo februári 1906.[2]

  7. ⁦1909–1934⁩
    ⁦1909–1934⁩
    Viedenská obchodná komora

    Svoju profesijnú dráhu začal v roku 1909 vo Viedenskej obchodnej komore ako úradník sekretariátu komory a fakticky sa tam stal jedným z najvplyvnejších ekonómov krajiny. Táto činnosť sa skončila v roku 1934 prechodom na katedru na IHEI v Ženeve.

  8. 1912
    1912
    „Theorie des Geldes und der Umlaufsmittel“ (Teória peňazí a fiduciárnych médií)

    Vyjdenie habilitačnej práce „Theorie des Geldes und der Umlaufsmittel“ (Teória peňazí a fiduciárnych médií).[3]

  9. 1913
    1913
    Habilitácia na Viedenskej univerzite

    V roku 1913 sa habilitoval na Viedenskej univerzite svojím spisom „Theorie des Geldes und der Umlaufsmittel“ (Teória peňazí a fiduciárnych médií), ktorý vyšiel v roku 1912. Pod vplyvom Carla Mengera a Eugena von Böhm-Bawerka sa už v mladom veku priklonil k myšlienkam rakúskej školy.

  10. 1918
    1918
    Mimoriadny profesor na Viedenskej univerzite

    Od roku 1918 pôsobil ako mimoriadny profesor na Viedenskej univerzite (súkromná docentúra, nie riadna profesúra).[18]

  11. ⁦1920–1934⁩
    ⁦1920–1934⁩
    Misesov súkromný seminár

    V 20. rokoch 20. storočia založil vo svojej úradnej miestnosti v obchodnej komore svoj slávny súkromný seminár, miesto stretnutí pre Hayeka, Machlupa, Haberlera, Morgensterna, Felixa Kaufmanna, Karla Mengera a mnohých ďalších. Pretrval až do jeho emigrácie v roku 1934.[3]

  12. 1922
    1922
    „Die Gemeinwirtschaft“ (Socializmus)

    Vyšlo dielo „Die Gemeinwirtschaft. Untersuchungen über den Sozialismus“ (Spoločné hospodárstvo. Skúmania o socializme, 1922) – Misesova systematická kritika socializmu s argumentom o nemožnosti ekonomickej kalkulácie v socializme.[3]

  13. 1927
    1927
    Spoluzaloženie Rakúskeho inštitútu pre výskum hospodárskeho cyklu

    V roku 1927 spolu s Friedrichom Augustom von Hayekom založil Rakúsky inštitút pre výskum hospodárskeho cyklu (dnes WIFO).[20]

  14. 1929
    1929
    Predpoveď svetovej hospodárskej krízy– odvodené

    Niektoré vývinové tendencie Mises predvídal s veľkým predstihom ako logicky predvídateľné dôsledky, napríklad svetovú hospodársku krízu na konci 20. rokov.

  15. ⁦1934–1940⁩
    ⁦1934–1940⁩
    Profesúra na IHEI v Ženeve

    V roku 1934 opustil Viedeň a prevzal profesúru na Institut universitaire de hautes études internationales (IHEI) v Ženeve, kde prednášal až do roku 1940.[21]

  16. 1938
    1938
    Sobáš s Margit Sereny-Herzfeld

    V roku 1938 sa v Ženeve oženil s vdovou Margit Sereny-Herzfeld, bývalou herečkou. Margit von Mises neskôr vydala svoje memoáre „My Years with Ludwig von Mises“ (1976).[21]

  17. 1940
    1940
    „Nationalökonomie“

    Vyšlo jeho nemecké hlavné dielo „Nationalökonomie. Theorie des Handelns und Wirtschaftens“ (Národné hospodárstvo. Teória konania a hospodárenia) v Ženeve roku 1940 (vydavateľstvo Editions Union) – predforma diela Human Action (1949).

  18. 1940
    1940
    Emigrácia do USA

    V roku 1940 emigroval s manželkou Margit cez Francúzsko, Španielsko a Portugalsko do USA a usadil sa v New Yorku.[3]

  19. ⁦1945–1969⁩
    ⁦1945–1969⁩
    Visiting Professor na New York University

    Od roku 1945 až do odchodu na dôchodok v roku 1969 pôsobil ako Visiting Professor na New York University (Graduate School of Business) – pozíciu nefinancovala univerzita, ale súkromní mecéni (William Volker Fund).[3]

  20. 1947
    1947
    Spoluzaloženie Mont Pèlerin Society

    V roku 1947 patril k zakladajúcim členom Mont Pèlerin Society na pozvanie Friedricha Augusta von Hayeka.[15]

  21. 1949
    1949
    „Human Action“

    Dielom „Human Action“ (1949), anglickým prepracovaním jeho hlavného diela „Nationalökonomie“ (1940), postupne dosiahol vytúžený úspech.[3]

  22. 1962
    1962
    Rakúske čestné vyznamenanie za vedu a umenie

    V roku 1962 Mises získal Rakúske čestné vyznamenanie za vedu a umenie.[22]

  23. 1973
    1973
    Úmrtie

    Zomrel 10. októbra 1973 v New Yorku.

Vzťahy

Vplyvy

Pod vplyvom · 3
  1. ⁦1900–1906⁩
    ⁦1900–1906⁩

    Študoval u Eugena von Böhm-Bawerka a zúčastňoval sa na jeho seminári na Viedenskej univerzite; spolu s Mengerom jeden z učiteľov, ktorí formovali Misesovo priklonenie sa k Rakúskej škole národohospodárstva.[3]

  2. ⁦1903–1906⁩
    ⁦1903–1906⁩

    Wieser wird in der Wikipedia-EN-Influences-Box von Mises gelistet; Mises hatte zu Wieser ein distanzierteres Verhältnis als zu Böhm-Bawerk.

  3. 1913
    1913

    Philippovich war 1913 als Lehrstuhlinhaber für Politische Ökonomie der formelle Habilitationsbetreuer Mises' an der Universität Wien (Aufgabenhinweis aus Pipeline-Briefing).

Ovplyvnil(a) · 11
  1. ⁦1918–1925⁩
    ⁦1918–1925⁩

    Študovala na Viedenskej univerzite okrem iného u Ludwiga von Misesa; neskôr sa pravidelne zúčastňovala Misesovho súkromného seminára.[3]

  2. ⁦1920–1920⁩
    ⁦1920–1920⁩

    Účastníčka súkromného seminára a členka užšieho Misesovho okruhu vo Viedni.[23]

  3. ⁦1921–1921⁩
    ⁦1921–1921⁩

    Doktorát získala v roku 1921 ako jedna z prvých žien v odbore štátne vedy na Viedenskej univerzite; dizertáciu „Die Anweisungstheorie des Geldes" (Teória peňazí ako poukážky) viedol Ludwig von Mises.[25]

  4. ⁦1922–1931⁩
    ⁦1922–1931⁩

    Čítanie diela „Die Gemeinwirtschaft“ (Spoločné hospodárstvo, 1922) Ludwiga von Misesa, ktoré obsahovalo dôkaz nemožnosti ekonomickej kalkulácie v socialistickom spoločenstve, ho odvrátilo od jeho socialistických sympatií. Mises čoskoro rozpoznal Hayekov talent a pozval ho na svoj súkromný seminár.[5]

  5. ⁦1923–1934⁩
    ⁦1923–1934⁩

    Machlup bol stálym účastníkom Misesovho súkromného seminára a intelektuálnym žiakom z viedenského okruhu.[3]

  6. ⁦1949–1955⁩
    ⁦1949–1955⁩

    Preložil početné Misesove spisy z nemčiny do angličtiny a podstatne tak prispel k šíreniu rakúskej teórie peňazí a hospodárskeho cyklu v anglofónnom priestore.[6]

  7. ⁦1949–1959⁩
    ⁦1949–1959⁩

    Považoval sa azda za najvýznamnejšieho Misesovho žiaka v Novom svete; Rothbard prehĺbil prístupy svojho učiteľa najmä v teórii peňazí, monopolu, ako aj v teórii kapitálu a úroku.[7]

  8. ⁦1957–1957⁩
    ⁦1957–1957⁩

    Doktorát získal u Misesa na NYU a stal sa tam jeho nástupcom ako najvýznamnejší predstaviteľ rakúskej tradície v USA.[8]

  9. Henry Hazlitt⁦(1894–1993)⁩ · US-Libertarismus

    Hazlitt bol Misesovým novinárskym prívržencom v USA, prostredníctvom William Volker Fund zorganizoval miesto na NYU a pôsobil ako sprostredkovateľ medzi Misesom a širšou americkou verejnosťou.[3]

  10. Gustav von Schmoller⁦(1838–1917)⁩ · Jüngere Historische Schule

    Metodologický protipól z Methodenstreitu; Mises dielom „Theorie des Geldes und der Umlaufsmittel“ (Teória peňazí a obeživa, 1912) nepriamo pokračoval v spore rakúskej školy proti mladšej historickej škole.

  11. John Maynard Keynes⁦(1883–1946)⁩ · Cambridge School

    Keynes bol počas celého života Misesovým najvýznamnejším intelektuálnym protipólom v teórii peňazí a hospodárskeho cyklu; Mises radikálne odmietal štátne intervencionistické prístupy.[3]

Súkromný seminár, kolegovia, Mont Pèlerin · 28
  1. ⁦1920–1934⁩
    ⁦1920–1934⁩

    Schwiedland bol účastníkom Misesovho súkromného seminára vo Viedni.

  2. ⁦1920–1934⁩
    ⁦1920–1934⁩

    Pravidelný účastník Misesovho súkromného seminára vo Viedni.[10]

  3. ⁦1920–1934⁩
    ⁦1920–1934⁩

    Kaufmann bol účastníkom Misesovho súkromného seminára vo Viedni.[3]

  4. ⁦1920–1938⁩
    ⁦1920–1938⁩

    Účastníčka súkromného seminára Ludwiga von Misesa vo Viedni; stála členka Národohospodárskej spoločnosti až do vylúčenia v roku 1938.[24]

  5. ⁦1920–1934⁩
    ⁦1920–1934⁩

    Schlesinger war Teilnehmer am Mises-Privatseminar (Wikipedia EN).

  6. ⁦1920–1934⁩
    ⁦1920–1934⁩

    Illy war ständiger Teilnehmer am Mises-Privatseminar (bio_de bestätigt).

  7. ⁦1920–1934⁩
    ⁦1920–1934⁩
    Lionel Robbins⁦(1898–1984)⁩ · LSE

    Robbins bol istý čas účastníkom súkromného seminára; neskôr významný most viedenského okruhu na LSE.[3]

  8. ⁦1920–1934⁩
    ⁦1920–1934⁩
    alfred-schutz

    Alfred Schütz (fenomenológ, spojivo s Husserlovou školou) bol stálym účastníkom Misesovho súkromného seminára.[3]

  9. ⁦1920–1934⁩
    ⁦1920–1934⁩
    erich-voegelin

    Eric Voegelin (politológ a filozof) bol účastníkom súkromného seminára.[3]

  10. ⁦1920–1934⁩
    ⁦1920–1934⁩
    Karl Menger jr.⁦(1902–1985)⁩ · Wiener Kreis (Mathematik)

    Karl Menger ml. (matematik, syn Carla Mengera) bol účastníkom Misesovho súkromného seminára.[3]

  11. ⁦1920–1930⁩
    ⁦1920–1930⁩

    Mises' Privatseminar-Liste (mises.org Hayek Centenary) führt Rosenstein-Rodan unter den regelmäßigen Teilnehmern; aktiv bis zur Übersiedlung nach Großbritannien 1930.[11]

  12. ⁦1920–1934⁩
    ⁦1920–1934⁩

    Účastníčka súkromného seminára Ludwiga von Misesa pri Viedenskej obchodnej komore, spoločne s Hayekom, Haberlerom, Morgensternom a ďalšími.[27]

  13. ⁦1922–1934⁩
    ⁦1922–1934⁩

    Dlhoročný účastník Misesovho súkromného seminára vo Viedni; jeden z mála habilitovaných predstaviteľov rakúskej školy v tomto okruhu.[1]

  14. ⁦1922–1923⁩
    ⁦1922–1923⁩

    Spolubojovník Ludwiga von Misesa pri stabilizácii rakúskej meny; spoločne pôsobili na spolkového kancelára Ignaza Seipela, takže sa inflačná a deficitná politika skončila.[16]

  15. 1927
    1927

    Spolu s Misesom založil Rakúsky inštitút pre výskum hospodárskeho cyklu, v ktorom Hayek od roku 1927 vykonával „tvrdú priekopnícku prácu na ekonomickej báze“.

  16. ⁦1928–1938⁩
    ⁦1928–1938⁩

    Po nástupe do Inštitútu pre výskum hospodárskeho cyklu pracoval Schiff ako novinový redaktor a pravidelne navštevoval Misesov súkromný seminár vo Viedni.[13]

  17. ⁦1928–1936⁩
    ⁦1928–1936⁩

    Haberler sa pravidelne zúčastňoval Misesovho súkromného seminára vo Viedni.[3]

  18. ⁦1929–1938⁩
    ⁦1929–1938⁩

    Účastník Misesovho súkromného seminára vo Viedni ako člen užšieho okruhu rakúskej školy.[3]

  19. ⁦1930–1933⁩
    ⁦1930–1933⁩

    Lachmann nahm laut Pipeline-Briefing als jüngeres Mitglied am Mises-Privatseminar teil; vor seiner Emigration nach London 1933.

  20. 1947
    1947
    Frank Knight⁦(1885–1972)⁩ · Chicago School

    Obaja boli zakladajúcimi členmi Mont Pèlerin Society v roku 1947.

  21. ⁦1947–1931⁩
    ⁦1947–1931⁩

    V roku 1947 zhromaždil pri meste Vevey na brehu Ženevského jazera 39 nekolektivistických mysliteľov z celého sveta, medzi nimi Ludwiga von Misesa, na založenie Mont Pèlerin Society.[5]

  22. ⁦1947–1934⁩
    ⁦1947–1934⁩

    Popri svojej obchodnej činnosti v rodičovskej továrni na lepenku sa pravidelne zúčastňoval Misesovho súkromného seminára.[3]

  23. 1947
    1947
    George Stigler⁦(1911–1991)⁩ · Chicago School

    Obaja boli zakladajúcimi členmi Mont Pèlerin Society v roku 1947; Stigler sa neskôr stal prezidentom MPS.

  24. 1947
    1947
    Milton Friedman⁦(1912–2006)⁩ · Chicago School

    Obaja boli zakladajúcimi členmi Mont Pèlerin Society v roku 1947.

  25. 1947
    1947
    Wilhelm Röpke⁦(1899–1966)⁩ · Ordoliberalismus

    Obaja zakladajúci členovia spoločnosti Mont Pelerin Society v roku 1947.

  26. ⁦1949–1959⁩
    ⁦1949–1959⁩

    Teilnehmer am Mises-Privatseminar in New York 1949–1959 (NYU-Phase) – direkter Anschluss an die Wiener Privatseminar-Tradition über Mises.[17]

  27. ⁦1949–1959⁩
    ⁦1949–1959⁩

    Účastník Misesovho súkromného seminára na NYU od roku 1949 do konca päťdesiatych rokov, s aktivitou až do sedemdesiatych rokov.[7]

  28. Kauder označil v roku 1957 Misesa za „najvernejšieho žiaka“ Mengera; udržiaval s ním priateľský kontakt a jeho ontologický prístup komentoval ako meradlo rakúskej teórie.[14]

Ludwig von Mises v kontexte celej školy: päť generácií, ich línie učiteľov a žiakov, krúžky a kolegiálne väzby.

ZDROJE K ŽIVOTNÝM STANICIAM A VZŤAHOM55 dokladov · 6 prameňov
Topografia

Miesta pôsobenia

ZOZNAM DIEL · CHRONOLOGICKY

Knihy

1900. roky
1902
Práca, ktorá vyšla v roku 1902 ako viedenská štátovedná dizertácia, sleduje vývoj vzťahu medzi zemepánom a roľníkom v Galícii od pripadnutia krajiny Rakúsku pri prvom delení Poľska (1772) až po zrušenie poddanských povinností k pôde (1848). Mises najprv rekonštruuje vidiecke usporiadanie poľskej Galície (poddanstvo, zemepanská vrchnosť, vlastnícke práva, robotné povinnosti) a stavia nečinnosť poľského štátu proti zasahujúcemu rakúskemu. Jadro tvorí výklad teréziánskych a jozefínskych reforiem, zrušenia nevoľníctva, robotných patentov a stroskotanej daňovej a urbárskej regulácie z roku 1789, po ktorom nasledovala reakcia v pojozefínskom období. Obšírne sa rozoberá roľnícke povstanie z roku 1846 a napokon v roku 1848 nariadené zrušenie všetkých robôt. Skúmanie sa priebežne opiera o archívne akty a dobové zákonodarstvo; v záverečnej úvahe Mises vykladá oslobodenie roľníkov nie prirodzenoprávne, ale ako dôsledok hospodárskeho usporiadania, ktoré sa stalo nezlučiteľným s rastom obyvateľstva.
Originálnemčina
1910. roky
1914
Die Störungen im Wirtschaftsleben der österreichisch ungarischen Monarchie
Originálnemčina
1919
Nation, Staat und Wirtschaft
Originálnemčina
Ďalšie vydania
  • Nation, State, and Economy
    Originálangličtina
1920. roky
1923
Ludwig Mises v tejto stati dokončenej roku 1923 skúma menovo-teoretickú stránku stabilizácie meny, vychádzajúc z hyperinflácie v Nemeckej ríši a v Rakúsku po prvej svetovej vojne. Ústredná téza: postupujúce znehodnocovanie peňazí nikdy nie je nevyhnutným dôsledkom hospodárskej situácie, ale vždy následkom inflačnej politiky, totiž krytia štátnych výdavkov vydávaním bankoviek. Mises opisuje možné zrútenie papierovej meny, ako prvú podmienku reformy žiada zastavenie tlačiarne bankoviek a návrat k zlatu a argumentuje proti teórii platobnej bilancie, ako aj proti predstave, že devízové hospodárenie môže zadržať rozklad. Zaoberá sa argumentom podmieneného inflacionizmu, reparačnými platbami Versaillskej zmluvy a načrtáva základné rysy novej, na zlato viazanej peňažnej ústavy. Na podporu uvádza historické prípady, americkú continental currency (1781) a francúzske mandats territoriaux (1796). Napokon vykladá inflacionizmus ako ideologický problém spojený s etatizmom a socializmom.
Originálnemčina
1924
Theorie des Geldes und der Umlaufsmittel (2., neubearbeitete Auflage)
Originálnemčina
Ďalšie vydania
  • Theorie des Geldes und der Umlaufsmittel (1. Auflage)1912
    Originálnemčina
  • The Theory of Money and Credit1953
    Originálangličtina
1927
Liberalismus
Originálnemčina
Ďalšie vydania
  • Liberalism: In the Classical Tradition
    Originálangličtina
1928
Geldwertstabilisierung und Konjunkturpolitik
Originálnemčina
1929
Zväzok zhromažďuje šesť hospodárskopolitických pojednaní Ludwiga von Mises, ktoré vyšli roku 1929 pod názvom "Kritik des Interventionismus". Mises argumentuje, že medzi osobitným vlastníctvom a spoločným vlastníctvom výrobných prostriedkov niet trvalej tretej cesty: izolovaný štátny zásah do cien, miezd a výroby vždy míňa cieľ, ktorý sledovali jeho pôvodcovia, a dôsledne ženie buď k zrušeniu zásahov, alebo k socializmu. Texty sa kriticky vyrovnávajú s nemeckou historickou školou, s katedrovým socializmom (Schmoller, Brentano), s mzdovou teóriou odborov, so Sombartom, ako aj so Schmalenbachovou tézou "viazaného hospodárstva". Záverečné state pojednávajú o teórii cenových taríf a o zoštátnení úverníctva.
Originálnemčina
Ďalšie vydania
  • A Critique of Interventionism
    Originálangličtina
1930. roky
1931
Die Ursachen der Wirtschaftskrise
Originálnemčina
Probleme der Wertlehre Die psychologischen Wurzeln des Widerstandes gegen die
Originálnemčina
1932
Die Gemeinwirtschaft (2., umgearbeitete Auflage)
Originálnemčina
Ďalšie vydania
  • Die Gemeinwirtschaft (1. Auflage)1922
    Originálnemčina
  • Socialism: An Economic and Sociological Analysis1951
    Originálangličtina
1933
Grundprobleme der Nationalökonomie
Originálnemčina
Ďalšie vydania
  • Epistemological Problems of Economics
    Originálangličtina
1940. roky
1944
V diele „Bureaucracy“ (1944) Ludwig von Mises skúma rozširovanie byrokratickej správy ako príznak prechodu od trhového hospodárstva k štátnemu riadeniu. Jeho hlavná téza: byrokracia nie je sama osebe zlá, ale je nevyhnutnou metódou všade tam, kde sa úspech nedá vyčísliť v peniazoch. Mises stavia proti sebe dve organizačné zásady: na zisk orientovaný manažment podnikateľa, riadený ekonomickou kalkuláciou a suverenitou spotrebiteľov, a na predpisy viazaný byrokratický manažment verejných úradov. Z tohto protikladu vyvodzuje, že súkromné podniky byrokraticky stuhnú až v dôsledku štátnych zásahov a že socialistické plánovanie zostáva pre nedostatok trhových cien početne neuskutočniteľné. Neskoršie kapitoly sa zaoberajú psychologickými a politickými dôsledkami, napríklad nemeckým mládežníckym hnutím, výberom diktátora a úpadkom kritického zmyslu. Príklady pochádzajú predovšetkým z Nemecka, Francúzska, Ruska a USA z éry New Dealu.
Originálangličtina
Ďalšie vydania
  • Die Bürokratie
    Originálnemčina
Ludwig von Mises v tomto diele z roku 1944 analyzuje vzostup a podstatu nemeckého národného socializmu a zaraďuje ho do širšej kritiky etatizmu. Jeho ústredná téza: nacizmus nie je osobitnou cestou nemeckej mentality, ale radikálnym uplatnením intervencionizmu a socializmu na situáciu husto osídleného národa, ktorý sa nezaobíde bez dovozu, a preto chce dobyť životný priestor. Mises sleduje úpadok nemeckého liberalizmu, triumf militarizmu a premenu pangermanizmu na nacizmus a etatizmus, nacionalizmus, protekcionizmus, sebestačnosť a antisemitizmus pojednáva ako navzájom súvisiace javy. Tvrdí, že trvalý mier je možný len v slobodnom trhovom hospodárstve, v ktorom neexistujú ekonomické príčiny vojen, a kritizuje dobové plány na svetové plánovanie, federáciu a Spoločnosť národov ako nespôsobilé, kým sa národy pridŕžajú etatizmu.
Originálangličtina
Ďalšie vydania
  • Im Namen des Staates: oder Die Gefahren des Kollektivismus1978
    Originálnemčina
1945
Economic Planning
Originálangličtina
1947
V tejto stati Ludwig von Mises skúma družstevné hnutie a spochybňuje jeho nárok byť osobitným, nadradeným spôsobom organizácie hospodárskeho života. Tvrdí, že ctižiadostivý pôvodný program, výrobné družstvá Owena, Kinga a Lassalla, ktoré mali zrušiť mzdový systém, úplne zlyhal a zanechal len spotrebné družstvá a nákupné a odbytové družstvá poľnohospodárov. Mises zastáva názor, že kapitalistické trhové hospodárstvo je samo o sebe sociálnou kooperáciou v rámci deľby práce a že hospodárske zlepšovanie poháňa súkromné podnikanie usilujúce sa o zisk, nie družstvá. Tvrdí, že družstvá predávajú nad nákladmi, dosahujú zisk ako každý podnik a prežívajú najmä vďaka daňovým úľavám, lacnému úveru a iným vládnym výsadám, a nie vďaka vyššej efektívnosti. Záverečné časti sa zaoberajú politickými a monopolnými ambíciami hnutia a uzatvárajú, že družstvá možno ospravedlniť len bez takýchto výsad.
Originálangličtina
Planned Chaos
Originálangličtina
1949
Human Action je obsiahly výklad ekonómie ako súčasti všeobecnej vedy o konaní, ktorú Ludwig von Mises nazýva praxeológia. Východiskom je, že ľudské konanie je účelové správanie: konajúci človek vymieňa menej uspokojivý stav za uspokojivejší. Z tejto kategórie konania Mises rýdzo deduktívne odvodzuje poučky, od hodnoty, preferencie a medzného úžitku cez peniaze, úrok, kapitál a podnikateľský zisk až po teóriu hospodárskeho cyklu. Dielo sa člení na sedem častí a rozvíja katalaktiku, teóriu trhovej spoločnosti, v kontraste so socializmom a intervencionizmom, ktorých následky rozoberá. Ústredným argumentom proti socialistickému plánovanému hospodárstvu je nemožnosť racionálnej ekonomickej kalkulácie bez trhových cien. Metodicky Mises ostro vymedzuje apriórnu praxeológiu proti historizmu, pozitivizmu a polylogizmu.
Originálangličtina
Ďalšie vydania
  • Nationalökonomie: Theorie des Handelns und Wirtschaftens1940
    Originálnemčina
  • Menschliches Handeln: Eine Grundlegung ökonomischer Theorie2010
    Originálnemčina
1950. roky
1951
Ludwig von Mises v tejto stati určuje zisk a stratu ako výsledok podnikateľskej predvídavosti v trhovom procese: zisk vzniká tam, kde podnikateľ odhadne budúce ceny správnejšie než ostatní a nadobudne výrobné faktory pod ich neskoršou hodnotou, strata z opačného mylného úsudku. Časť A rozvíja ekonomickú povahu zisku a straty, ich sociálnu funkciu ako nástroja usmerňovania spotrebiteľmi a ich výpočet. Časť B vyvracia odsúdenie zisku: rovnostársky argument, tézu o chudobe, mravné zatratenie usilovania o zisk a statické myslenie matematických ekonómov. Časť C predstavuje alternatívu ako buď-alebo kapitalizmu a socializmu, keďže tretí systém bez podnikateľského zisku a straty nie je možný. Text odkazuje na Marxa, Engelsa a Lenina ako protichodné pozície a vyrovnáva sa s logičkou L. Susan Stebbing.
Originálangličtina
1952
Zborník statí zhromažďuje sedemnásť prejavov a článkov Ludwiga von Misesa z rokov 1945 až 1965, usporiadaných do štyroch častí: slobodný trh proti štátnemu plánovaniu, peniaze a inflácia, Mises ako kritik inflacionizmu a socializmu, a napokon idey. Vedúcou tézou je, že medzi trhovým hospodárstvom a socializmom neexistuje žiaden tretí poriadok: intervencionizmus (cenové kontroly, minimálne mzdy, úverová expanzia, progresívne zdaňovanie) míňa sledované ciele a postupne ženie do plánovaného hospodárstva podľa nemeckého vzoru „Zwangswirtschaft" (nútené hospodárstvo). Mises pripisuje rastúce reálne mzdy a blahobyt výlučne akumulácii kapitálu na hlavu a kritizuje Keynesa, Sayov zákon a nesprávny výklad inflácie ako púheho rastu cien. Najdlhší príspevok, „Profit and Loss" (Zisk a strata), vykladá podnikateľský zisk ako výsledok správneho predvídania budúcich trhových situácií a ako riadiaci mechanizmus v prospech spotrebiteľov.
Originálangličtina
1956
V tejto eseji z roku 1956 Ludwig von Mises skúma, prečo kapitalizmus napriek svojim materiálnym úspechom mnohí, najmä intelektuáli, vášnivo odmietajú. Mises vyvodzuje toto odmietanie psychologicky z resentimentu: v spoločnosti rovnosti pred zákonom sa úspech pripisuje vlastnej zásluhe, a preto sa neúspech vníma ako osobná urážka a premieta sa na obetného baránka, na trhový systém. Argument rozvíja pozdĺž konkrétnych skupín (zmarené ambície, intelektuáli, zamestnanci, nečinní dedičia čiže „bratranci“, Broadway a Hollywood) a potom skúma sociálnu filozofiu obyčajného človeka, postavenie literatúry za kapitalizmu, ako aj neekonomické námietky (šťastie, materializmus, spravodlivosť, sloboda). Mises sa ostro vymedzuje voči Marxovi, socialistom a podľa jeho názoru predstieranému antikomunizmu a stavia proti tomu trhový poriadok ako jediný základ blahobytu a slobody.
Originálangličtina
Ďalšie vydania
  • Die Wurzeln des Anti-Kapitalismus
    Originálnemčina
1957
Theory and History (1957) je hlavné metodologické dielo Ludwiga von Misesa. Jeho ústrednou tézou je metodologický dualizmus: pretože ľudské bytosti konajú účelovo a riadia sa ideami, vedy o ľudskom konaní nemožno budovať podľa vzoru experimentálnych prírodných vied. Z tohto predpokladu Mises odlišuje praxeológiu, apriórnu teóriu konania, ktorej najrozvinutejšou vetvou je ekonómia, od histórie a tymológie, porozumenia individuálnym hodnoteniam. Kniha postupuje v štyroch častiach: súdy o hodnote, determinizmus a materializmus (s rozsiahlou kritikou marxovského dialektického materializmu), epistemologické problémy histórie a filozofické výklady historického priebehu. Mises priebežne argumentuje proti pozitivizmu, behaviorizmu, historizmu a scientizmu a obhajuje autonómiu vied o ľudskom konaní proti pokusom zredukovať ich na metódy fyziky.
Originálangličtina
Ďalšie vydania
  • Theorie und Geschichte: Eine Interpretation sozialer und wirtschaftlicher Entwicklung
    Originálnemčina
1960. roky
1960
Epistemological Problems of Economics
Originálangličtina
1962
Ludwig von Mises v tomto neskorom diele (1962) predkladá epistemologické základy vied o ľudskom konaní a stavia sa proti logickému pozitivizmu. Ústredná téza: existuje nepreklenuteľný dualizmus medzi prírodnými vedami, ktoré skúmajú kauzalitu a pravidelnosť, a vedami o konaní, ktorých základnou kategóriou je finalita, na ciele zamerané konanie. Mises rozvíja kategóriu konania ako apriórny základ praxeológie a histórie a vymedzuje ich voči matematike, geometrii a fyzike. Kritizuje materializmus, dialektický materializmus marxovského razenia, behaviorizmus, výklad štatistiky ako zákona, ako aj makroekonomický a kolektivistický prístup. Záverečné kapitoly vykladajú pozitivizmus ako duchovný koreň totalitarizmu a krízy západnej civilizácie. Argumentuje sa priebežne deduktívne z kategórie konania; dielo sa podľa predslovu chápe ako doplnok k Misesovým „Human Action“ a „Theory and History“.
Originálangličtina
Ďalšie vydania
  • Die Letztbegründung der Ökonomik: Ein methodologischer Essay
    Originálnemčina
1969
Mises sleduje inštitucionálne a intelektuálne podmienky, za ktorých sa rakúska škola národohospodárstva vynorila z Grundsätze (1871) Carla Mengera a z práce jeho nasledovníkov Eugena von Böhm-Bawerka a Friedricha von Wiesera. Opisuje akademické prostredie neskorohabsburskej Viedne, kde systém súkromných docentov a zvyšková liberálna ústava z roku 1867 ponechávali priestor pre nové myšlienkové smery, hoci ministerstvo vyučovania a právnické fakulty boli voči ekonomickej teórii nepriateľské. Druhá časť rozpráva o Methodenstreit s Gustavom von Schmollerom a nemeckou historickou školou a rámuje ho nie ako spor o techniku, ale ako stretnutie o tom, či je všeobecná teória ľudského konania vôbec možná. Mises tvrdí, že popretie univerzálne platných ekonomických zákonov zo strany historickej školy slúžilo intervencionistickému programu bismarckovskej Sozialpolitik a pripravilo intelektuálnu pôdu pre štátny socializmus, vojnové hospodárstvo a napokon nacionálny socializmus. Záverečná časť zaraďuje rakúsku školu do dejín ekonómie a Methodenstreit chápe ako opakujúci sa konflikt medzi rozborom dobrovoľnej spolupráce a politickou požiadavkou donútenia. Text spája spomienky, inštitucionálne dejiny a metodologický argument a vyšiel roku 1969, štyri roky pred autorovou smrťou.
1970. roky
1976
My Years with Ludwig von Mises
Originálnemčina
1978
«Erinnerungen» (Spomienky) sú autobiografickým spisom Ludwiga von Mises (1881-1973), zapísaným roku 1940 v ženevskom exile a posmrtne vydaným z pozostalosti roku 1978. Mises opisuje svoj duchovný vývoj od počiatočného etatizmu k obratu proti nemeckému historizmu Schmollerovej školy, svoje stretnutie s «Grundsätze» (Zásady) Carla Mengera a svoje pôsobenie v rakúskej škole národohospodárstva okolo Böhm-Bawerka a Wiesera. V strede stojí vznik jeho teórie peňazí a hospodárskeho cyklu, jeho učenie o nemožnosti ekonomickej kalkulácie v socializme, ako aj kritika intervencionizmu. Popri tom referuje o svojej praktickej činnosti vo viedenskej obchodnej komore, o boji proti boľševizmu a inflácii v povojnovom Rakúsku, o viedenskom súkromnom seminári a o neskoršej učiteľskej činnosti v Ženeve. Výklad je preniknutý hlbokým kultúrnym pesimizmom: Mises sa, ako sám píše, nechápe ako reformátor, ale ako «dejepisec úpadku».
Originálnemčina
Ďalšie vydania
  • Notes and Recollections
    Originálangličtina
  • Memoirs2009
    Originálangličtina
On the Manipulation of Money and Credit
Originálangličtina
The Clash of Group Interests and Other Essays
Originálangličtina
1979
Die Wurzeln des Antikapitalismus
Originálnemčina
V šiestich prednáškach, ktoré odzneli v roku 1959 v Buenos Aires, Ludwig von Mises vysvetľuje laickému publiku základné črty trhového hospodárstva. Prvá prednáška vykladá kapitalizmus ako masovú výrobu pre potreby masy a zlepšenie životnej úrovne odvodzuje z akumulácie kapitálu. Nasledujú socializmus ako centrálne plánovanie bez ekonomickej kalkulácie, intervencionizmus na príklade zlyhávajúcich cenových kontrol, inflácia ako úmyselná politika množstva peňazí s nerovnomernými rozdeľovacími účinkami, ako aj úloha zahraničných investícií pre rozvoj chudobnejších krajín. Záverečná prednáška spája úpadok konštitučnej vlády s vládou záujmových skupín a porovnáva situáciu s Rímskou ríšou, ktorá sa rozpadávala v dôsledku intervencionizmu a inflácie.
Originálangličtina
Ďalšie vydania
1980. roky
1981
The Theory of Money and Credit
Originálangličtina
1983
Vom Wert der besseren Ideen 6 Vorlesungen über Wirtschaft und Politik
Originálnemčina
1985
Omnipotent government the rise of total state and total war
Originálangličtina
Theory and History An Interpretation of Social and Economic Evolution
Originálangličtina
1990. roky
1990
Antológia zhromažďuje 47 krátkych statí, prednášok a recenzií Ludwiga von Misesa, ktoré vyšli medzi rokmi 1942 a 1973 v časopisoch ako The Freeman, National Review a Christian Economics. V štyroch častiach sa zaoberá hospodárskou slobodou (PART I), intervencionizmom (PART II), Misesom ako kritikom cudzích diel (PART III), ako aj vzťahom ekonómie a ideí (PART IV). Opakujúce sa tézy sú suverenita spotrebiteľov v trhovom hospodárstve, úloha sporenia a tvorby kapitálu pri raste miezd, ničivý účinok inflácie a úverovej expanzie, ako aj kritika Marxa a Keynesa. Mises argumentuje, že intervencionizmus nie je tretia cesta medzi kapitalizmom a socializmom, ale nevyhnutne vedie k socializmu. Ku každému príspevku je ako doklad pripojený pôvodný prameň.
Originálangličtina
Money, Method, and the Market Process
Originálangličtina
1991
Two Essays Liberty and Poverty Middle of the Road Policy Leads to Socialism
Originálangličtina
1994
The anticapitalistic mentality
Originálangličtina
1996
The Austrian Theory of the Trade Cycle and Other Essays
Originálangličtina
1998
Human Action a treatise on economics
Originálangličtina
2000. roky
2000
Desať prednášok a pamätných spisov, ktoré Mises napísal prevažne v prvých rokoch po emigrácii do USA (1940 až 1944). Spoločnou témou je medzinárodná povojnová obnova po druhej svetovej vojne. Mises vyvodzuje katastrofu vojny z ekonomického nacionalizmu medzivojnového obdobia a tvrdí, že trvalý mier a blahobyt sú možné iba návratom k slobodnému obchodu, súkromnému vlastníctvu a peňažnej sústave viazanej na zlato. Pojednáva sa okrem iného o hospodárskej situácii povojnovej Európy, neinflačnom návrhu na 100-percentné zlaté krytie, paneurópskej únii, smerniciach pre obnovu Rakúska, východoeurópskej federácii a o rozvojových problémoch Mexika.
Originálangličtina
2002
Štyridsaťjeden článkov, memoránd a statí, ktoré rakúsky ekonóm Ludwig von Mises napísal v rokoch 1918 až 1938, väčšinu z nich z jeho papierov zhabaných gestapom vo Viedni a neskôr získaných späť z moskovského archívu. Texty sa zaoberajú menovým zrútením a hyperinfláciou, ktoré nasledovali po rozpade Rakúsko-Uhorska, usporiadaním centrálneho bankovníctva a menovou reformou, fiškálnou a intervencionistickou politikou medzivojnového Rakúska a prehlbujúcou sa krízou veľkej hospodárskej krízy. Ďalšie state obhajujú zlatý štandard proti návrhom na riadenú menu, kritizujú autarkiu a hospodársky nacionalizmus, znovu predkladajú metódu spoločenských vied a obnovujú Misesov argument, že racionálna ekonomická kalkulácia je za socialistického centrálneho plánovania nemožná. Zväzok uzatvára ako príloha sovietska polemika proti Misesovi.
Originálangličtina
2004
The Free Market and Its Enemies: Pseudo-Science, Socialism, and Inflation
Originálangličtina
Ďalšie vydania
  • Der Freie Markt und seine Feinde: Pseudowissenschaft, Sozialismus und Inflation
    Originálnemčina
2006
Economic Freedom and Interventionism An Anthology of Articles and Essays
Originálangličtina
Marxism Unmasked: From Delusion to Destruction
Originálangličtina
Zväzok zhromažďuje päť prác Ludwiga von Misesa o peniazoch, úvere a hospodárskom cykle, ktoré vznikli medzi rokmi 1923 a 1946. V centre stojí teória cirkulačného úveru hospodárskeho cyklu: konjunktúra a kríza vznikajú vtedy, keď banky rozšírením nekrytých fiduciárnych médií umelo stlačia peňažný úrok pod prirodzenú úrokovú mieru, čo má za následok chybné investície a nevyhnutný pokles. Mises uplatňuje túto teóriu na nemeckú infláciu zo začiatku 20. rokov, na stabilizačné debaty okolo Fishera a Keynesa, ako aj na svetovú hospodársku krízu. Kritizuje plány na „stabilnú“ hodnotu peňazí a indexové štandardy, obhajuje zlatý štandard a trvanie krízy odvodzuje zo zásahov do miezd, cien a úrokov. State argumentujú, že len slobodné trhové ceny a zrieknutie sa úverovej expanzie môžu zmierniť cyklické výkyvy.
Originálangličtina
2007
Historical Setting of the Austrian School of Economics
Originálangličtina
2008
Planning for Freedom Let the Market System Work
Originálangličtina
2010. roky
2010
Syntéza ôsmich až desiatich prednášok, ktoré Ludwig von Mises predniesol v šesťdesiatych rokoch na seminároch FEE v Irvingtone; Bettina Bien Greaves ich stenograficky zaznamenala, prepísala a v roku 2010 zhrnula do súvislého textu v 20 kapitolách. Mises rozvíja peniaze ako čisto trhový jav: vznikajú z nepriamej výmeny, a nie zo štátneho nariadenia, a úloha štátu sa obmedzuje na zabezpečenie obsahu zmlúv. Zlatý štandard zdôvodňuje nie esteticky, ale tým, že množstvo zlata je vyňaté z manipulácie vládami. Infláciu definuje ako rozmnoženie množstva peňazí, nie ako z neho vyplývajúce zvyšovanie cien, a ukazuje, ako znehodnocuje predovšetkým úspory strednej a robotníckej vrstvy. Historické prípady siahajú od rímskeho znehodnocovania mince za Diocletiana cez nemeckú hyperinfláciu roku 1923 až po Bretton Woods a osobitné práva čerpania MMF. Greavesovej editorské poznámky pod čiarou zaraďujú osoby, dáta a udalosti.
Originálangličtina
2012
29 statí, prednášok a pamätných spisov Misesa o menovej, finančnej a obchodnej politike z rokov pred prvou svetovou vojnou, počas nej a po nej. Príspevky členené do štyroch častí sa zaoberajú zavedením zlatého štandardu v Rakúsko-Uhorsku, devízovou politikou Rakúsko-uhorskej banky, financovaním vojny daňami, pôžičkami alebo infláciou, otázkou vysťahovalectva, ozdravením rakúskej meny po roku 1918, ako aj Misesovou kritikou intervencionizmu. Väčšina textov pochádza z Misesových „stratených papierov“, ktoré sa roku 1996 našli v jednom moskovskom archíve, a po prvý raz vychádzajú tu v angličtine.
Originálangličtina
2020. roky
2021
Der freie Markt und seine Feinde: Pseudowissenschaft, Sozialismus und Inflation
Originálnemčina
Die Letztbegründung der Ökonomik: Ein methodologischer Essay
Originálnemčina
2022
Menschliches Handeln: Eine Grundlegung ökonomischer Theorie
Originálnemčina
ČLÁNKY · 268 EVIDOVANÝCH

State, recenzie, prednášky

1900. roky
1908
Súhrnná recenzia Ludwiga von Mises o novšej literatúre k peňažníctvu a bankovníctvu, uverejnená okolo roku 1908 v jednom hospodárskovednom časopise. Mises referuje a hodnotí 41 nemecky, anglicky a francúzsky písaných titulov, usporiadaných podľa tematických oblastí: najprv dve teoreticko-peňažné práce (Hoffmannove dejiny dogiem teórií hodnoty peňazí, Kemmererova prestavba kvantitatívnej teórie), potom spisy k nemeckému peňažnému trhu a k Ríšskej banke, k rakúskej a švajčiarskej bankovej otázke, ako aj monografie k jednotlivým otázkam, napríklad k peňažnej sústave Luxemburska a k francúzskym koloniálnym bankám. Opakovane skúma platnosť teórií hodnoty peňazí a meny, oceňuje bohatosť materiálu a metodiku a vymedzuje sa proti doktríne zlatej meny a inflacionistickým návrhom. Knappova štátna teória peňazí a otázka hotovostných platieb sa tiahnu recenziou ako vzťažné body.
Originálnemčina
1909
Ludwig von Mises skúma, či má Rakúsko-Uhorsko formálne obnoviť platby v hotovosti, teda zákonnú povinnosť Rakúsko-uhorskej banky vymieňať svoje bankovky za zlato. Jeho ústredná téza: hospodársky zlatá mena už dávno existuje, lebo banka od roku 1896 kedykoľvek dobrovoľne vydáva zlato a devízy znejúce na zlato a udržiava výmenné kurzy medzi zlatými bodmi stabilné. Zákonná úprava by tento stav len právne uznala, na politike banky by nič nezmenila. Mises vyvracia prevažujúci názor, že nízka viedenská diskontná sadzba spočíva v pozastavení platieb v hotovosti, a vyvodzuje ju z absencie krátkodobého zahraničného zadlženia a z nízkej domácej investičnej činnosti. Kriticky sa vyrovnáva so Štátnou teóriou peňazí Georga Friedricha Knappa a napokon sa zaoberá bankovým sporom s Uhorskom. Práca rozčlenená do ôsmich oddielov vyšla v Schmollerovej ročenke a bola dokončená koncom roka 1908.
Originálnemčina
The Foreign Exchange Policy of the Austro-Hungarian Bank
Originálangličtina
1910. roky
1910
La Reforme financiere en Autriche
Originálfrancúzština
Ludwig von Mises odpovedá na námietku Walthera Federna a obhajuje svoju tézu, že Rakúsko-uhorská banka kedykoľvek poskytuje trhu devízy za kurz pod horným zlatým bodom, teda fakticky platí v hotovosti v devízach. Federnovo tvrdenie, že banka občas odmieta vydávať devízy arbitrážistom úrokovej miery, Mises odmieta ako odporujúce skutočnosti: jediným obranným prostriedkom banky proti odlivu zlata je zvýšenie eskontnej sadzby. Argumentuje empiricky na základe priebehu kurzov devízy nemeckých bankových miest od roku 1896, anexnej krízy v rokoch 1908/09 a krízy z roku 1907, opierajúc sa o vyjadrenia guvernéra von Bilinského a o správy Viedenskej burzovej komory. Text súvisí s dobovou debatou o Knappovej štátnej teórii peňazí a o výhodách izolovanej meny.
Originálnemčina
1912
Ludwig von Mises skúma rakúsku vládnu predlohu z roku 1911, ktorá má nanovo upraviť poplatky z poistných, doživotno-rentových a zaopatrovacích zmlúv. Vykladá, že platné poplatkové právo z provizórneho zákona z roku 1850 sa stalo neprehľadným a sociálnopoliticky prevráteným, pretože hospodársky slabších zaťažuje percentuálne vyššie. Návrh nahrádza množstvo doterajších kolkových a jednotlivých poplatkov dvomi percentnými poplatkami z prijatých prémií a z vyplatených súm škôd, čo Mises z poplatkovo-technického hľadiska uznáva za pokrok. Zároveň kritizuje silné zvýšenie poplatkovej záťaže, osobitné zaobchádzanie s pôžičkami na poistky, voľnú úvahu ministerstva financií pri zahraničnom obchode a porovnáva sadzby s nižším pruským zdaňovaním poistenia. Predlohu zaraďuje do fiškálnej situácie štátneho rozpočtu a do straníckopolitického pomeru síl v poslaneckej snemovni.
Originálnemčina
Krátka recenzia Ludwiga von Misesa k monografii Paula Stiassnyho »Der österreichische Staatsbankerott von 1811« (Rakúsky štátny bankrot z roku 1811, Viedeň a Leipzig 1912). Mises kritizuje, že autor venuje vlastnému výkladu len 43 strán, že predradené teoretizujúce pojednanie »zum Probleme des Zettelstaates« (k problému papierovo-peňažného štátu) vyvoláva odpor a že zvyšok knihy pozostáva z doslovného odtlačenia patentov a spisov. Takáto práca by možno pred dvomi desaťročiami našla potlesk, no medzitým prísnejšie vedecké meradlo hospodárskych dejín ju už nepripúšťa. Mises odkazuje na Beerove »Finanzen Österreichs im XIX. Jahrhundert« (Financie Rakúska v 19. storočí), ktoré napriek všetkým nedostatkom lepšie informuje o katastrofe roku 1811, a Stiassnyho spis zaraďuje ako púhy príležitostný spis k storočnému jubileu bankrotu.
Originálnemčina
Krátka recenzia Ludwiga von Misesa o spise Otta Heyna "Erfordernisse des Geldes" (Požiadavky na peniaze, Leipzig 1912). Mises oceňuje Heynove príspevky k teórii peňazí, v predloženom náčrte však vidí obzvlášť zreteľne základnú chybu Heynovej metódy: Heyn sa systematicky vyhýba jadrovému problému teórie peňazí, určujúcim činiteľom kúpnej sily peňazí. Referuje sa Heynova téza, že v bežnom tovarovom styku nikto neberie ohľad na množstvo peňazí a že zmeny množstva peňazí bezprostredne ovplyvňujú len úrok, najmä diskont, zatiaľ čo výmenná hodnota peňazí je dotknutá len sprostredkovane. Mises tomu namieta, že takéto vety odporujú prevládajúcej náuke a faktom kvantitatívnej teórie peňazí a vyžadovali by si dôkladné zdôvodnenie, ktoré Heyn ostáva dlžný.
Originálnemčina
Ludwig von Mises recenzuje metodologickú štúdiu Andreasa Walthera "Geldwert in der Geschichte" (Hodnota peňazí v dejinách, 1912), pokus zdôvodniť cenovo-historický pracovný postup pre historické disciplíny. Mises oceňuje skúmanie ako bystré a literárne zbehlé a vyzdvihuje, že Walther nadväzuje na rozpočtovú metódu zjemnenú Wieserom. Za cieľ cenových dejín sa pokladá získanie živej názornej predstavy o sociálnej úžitkovej hodnote historických cenových údajov, nie ich prepočet na dnešné peniaze. Kriticky vidí Mises Waltherov pokus zostaviť škály sociálneho rozvrstvenia a "normálne rozpočty": pojem normálneho je pre historika nepoužiteľný a ústupky názoru prevládajúcemu v kruhoch historikov idú priďaleko. Napriek týmto námietkam Mises prácu dôrazne odporúča štatistikom a historikom na čítanie.
Originálnemčina
1913
Die allgemeine Teuerung im Lichte der theoretischen Nationalökonomie
Originálnemčina
1918
Ludwig von Mises v tomto spise, ktorý vyšiel roku 1918 vo Viedni, vykladá, ako sa náklady prvej svetovej vojny národohospodársky znášajú a rozdeľujú medzi občanov. Jeho hlavná téza: vojnu možno viesť len prítomnými statkami, nerozhodujú peniaze, ale jestvujúce vecné statky, a bremená vždy znáša súčasná generácia, nie budúca. Mises rozlišuje tri cesty štátneho financovania (zhabanie bez náhrady, dane, pôžičky) a zdôvodňuje, prečo financovanie pôžičkami nie je zvýhodnením kapitalistov ani prenesením na neskoršie pokolenia. Proti obave zo štátneho bankrotu namieta, že Rakúsko-Uhorsko prijalo svoje vojnové dlhy v tuzemsku a postihnutí by boli predovšetkým drobní sporitelia, na rozdiel od uvádzaného ruského prípadu. Ako vážne nebezpečenstvo pomenúva znehodnotenie peňazí rozmnožením bankoviek, pred ktorým nedávajú istú ochranu ani záložné listy, hypotéky a nehnuteľnosti, a tým propaguje upisovanie vojnovej pôžičky.
Originálnemčina
1919
Ludwig Mises v roku 1919 skúma, ako by sa malo peňažníctvo Nemeckého Rakúska pripojiť k peňažníctvu Nemeckej ríše, ak by sa politické pripojenie uskutočnilo. Jeho ústredná téza znie: politické pripojenie nevyhnutne ťahá za sebou aj menové, samostatnú korunu nemožno udržať popri spoločnej politike. Mises najprv načrtáva dejiny rakúskej meny (Viedenská mincová únia 1857, regulácia valuty 1892, vojnová inflácia) a potom rozvíja dve cesty k zjednoteniu: buď samotné prevzatie markovej meny vlastnou nemecko-rakúskou cedulovou bankou, alebo úplné začlenenie do nemeckej Ríšskej banky; model dvoch kartelových bánk zamieta. Široký priestor zaberá štátnofinančná predbežná podmienka (ríša preberá časť rakúskeho vojnového dlhu) a stanovenie prepočítavacieho pomeru medzi korunou a markou, ktorý sa musí riadiť kúpnou silou, nie predvojnovou paritou. Mises uzatvára, že menové spoločenstvo je užitočné len vtedy, ak sa oba štáty zrieknu akejkoľvek ďalšej inflácie.
Originálnemčina
Ludwig Mises odpovedá na článok finančného radcu Dr. Franza Bartscha a obhajuje tézu, že znehodnotenie koruny je spôsobené infláciou, teda rozmnožovaním bankoviek, a nie nepriaznivou platobnou bilanciou. Bartsch podľa Misesa zastáva teóriu platobnej bilancie; sprostredkujúce stanovisko medzi oboma náukami Mises popiera. Na základe viacerých príkladov z Bartschovho textu (dovozné riziko, vývozný nátlak devízovej centrály, dovoz syra a hodín) argumentuje, že devízové nariadenia míňajú svoj cieľ a sú poznačené duchom merkantilizmu. Aj tlačenie bankoviek na zásobovanie obyvateľstva odmieta: inflácia nerozmnožuje zásobu statkov, ale pôsobí ako daň, ktorá prerozdeľuje príjmy a majetok tuzemcov. Kto chce ozdraviť menu, musí potierať náuku o platobnej bilancii a ukončiť infláciu.
Originálnemčina
Ludwig Mises v tomto novinovom článku vykladá, že rozmnoženie peňažnej zásoby spôsobuje vzostup cien všetkých tovarov a služieb a že nijaké hospodárskopolitické opatrenie tento vzostup nedokáže zastaviť. Vzostup domácich cien a vzostup kurzov zahraničných peňazí sú dvoma stranami toho istého javu: kurz meny sa riadi kúpnou silou domácich peňazí, nie platobnou bilanciou, lebo dovoz a vývoz závisia v prvom rade od cien. Z toho vyvodzuje, že ani nariadenia proti zdražovaniu, ani štátna devízová centrála nedokážu spomaliť znehodnocovanie koruny; niektoré zásahy, ako nútený odvod devíz, pôsobili dokonca ako vývozné clo. Jediným riešením je ozdravenie štátneho rozpočtu, aby sa štát mohol zaobísť bez tlačiarne bankoviek; inak hrozí, ako pri francúzskych asignátoch, úplný rozklad hodnoty peňazí.
Originálnemčina
Ludwig von Mises recenzuje v roku 1918 štúdiu Waltera Hutha o vývoji nemeckých a francúzskych veľkobánk v súvislosti s príslušným národným hospodárstvom. Huth, podnietený Adolfom Weberovým rozlíšením depozitných a špekulačných bánk, porovnávacím spôsobom stavia proti sebe nemecké a francúzske bankovníctvo a dáva prednosť zmiešanému bankovému hospodárstvu pred deľbovo usporiadaným. Mises hodnotí prácu ako usilovnú a bohatú na materiál, kritizuje však dva nedostatky: obmedzenie na tlačený materiál a apologetický charakter, pre ktorý sa štúdia stáva obhajobným spisom nemeckého systému. Predovšetkým mu chýba poznanie, že rozdielnosť oboch typov bánk treba vysvetľovať menej bankovo-technicky než zo štruktúry priemyslu a obchodu. Záverečnú kapitolu o následkoch svetovej vojny nazýva predčasnou.
Originálnemčina
Ludwig Mises v tomto krátkom nekrológu oceňuje rakúskeho priemyselníka a národohospodára Richarda Liebena. V centre stojí Liebenovo hlavné vedecké dielo, „Untersuchungen über die Theorie des Preises" (Skúmania o teórii ceny), napísané spoločne s jeho švagrom Rudolfom Auspitzom (vyšlo pred tridsiatimi rokmi), ktoré pracuje analytickou metódou a grafickým znázornením, a preto našlo uznanie len pomaly. Mises nezaraďuje Auspitza a Liebena k rakúskej škole, ale pre ich matematickú metódu ich kladie vedľa Walrasa a Jevonsa. Popri tom vyzdvihuje Liebenove menšie spisy o menových otázkach, jeho úsilie o politiku zdravých peňazí proti inflacionistickým náukám a jeho príspevky k menovej ankete z roku 1892. Text sa uzatvára poukázaním na očnú chorobu, ktorá Liebenovi v jeho posledných rokoch znemožnila vlastnú prácu.
Originálnemčina
Ludwig Mises v tomto článku uverejnenom roku 1919 v Neues Wiener Tagblatt analyzuje nerovnováhu priameho zdanenia medzi mestom a vidiekom v povojnovom Rakúsku. Jeho ústredná téza: vidiecky pozemkový majetok prispieva pre pevné, znehodnotením peňazí vyhlodané sadzby výnosovej dane fakticky čoraz menej, kým mestsko-živnostenské obyvateľstvo sa zdanením zdanlivých, infláciou podmienených vojnových ziskov vyžmýka. Mises ukazuje, ako účtovníctvo pri klesajúcej hodnote peňazí vykazuje ako zisk čisté zmeny peňažného vyjadrenia, a kritizuje naturálne plnenie ako finančno-technický krok späť. Žiada, aby sa pozemková renta ako jediné prirodzené bohatstvo krajiny brala na zdanenie a aby sa zdanenie lesov podľa zásady určitosti inkamerovalo. Text spája daňovo-politickú diagnózu s menovo-teoretickou argumentáciou.
Originálnemčina
Ludwig Mises v tomto krátkom hospodársko-politickom článku obhajuje znovuzavedenie riadneho burzového termínovaného a hotovostného obchodu s valutami a devízami, ako aj zrušenie devízovej centrály vo Viedni. Východiskom je postupujúce znehodnocovanie koruny: dovozcovia, ktorí odoberajú tovar na úver zo zahraničia a v tuzemsku ho predávajú za korunu, nesú sotva únosné valutové riziko, a bez fungujúceho termínovaného trhu im chýba možnosť poistiť sa. Mises argumentuje, že existujúce devízové obmedzenia pôsobia opak svojho účelu a udržiavajú sa iba ako súčasť systému vojnového a prechodného hospodárstva. Zdôrazňuje vzrastený význam Viedne ako obchodného miesta medzi Východom a Západom a uzatvára poznámkou, že všetky opatrenia zostanú bez účinku, dokým sa inflácia bude prostredníctvom stále nových bankoviek udržiavať.
Originálnemčina
1920. roky
1920
Ludwig Mises reaguje na kodanskú správu, podľa ktorej sovietska vláda zrušila peniaze a nahradila ich časovo obmedzenými platobnými poukážkami štátnych výdajní tovaru. Tento krok vykladá ako ďalší, okolnosťami vynútený pokus čeliť cválajúcemu znehodnocovaniu rubľa, a robí paralely s asignátmi Francúzskej revolúcie a s kontinentálnymi peniazmi Spojených štátov. V jadre argumentuje, že v čisto socialistickom spoločenstve, v ktorom výrobné prostriedky ako res extra commercium nenesú žiadnu peňažnú cenu, nie je možná ekonomická kalkulácia: bez ekonomickej kalkulácie niet hospodárenia a ani štatistika, ani naturálne počtovníctvo, ani počty v pracovných hodinách nedokážu túto medzeru zaplniť. Text odkazuje na Stourma ako dejepisca revolučnej finančnej politiky, ako aj na Leninovu požiadavku buržoázneho účtovníctva, a otázku kalkulácie označuje za hlavný a základný problém socializmu.
Originálnemčina
Mises v tomto základnom texte sporu o socializmus podáva dôkaz, že v socialistickom spoločenstve je racionálne hospodárenie nemožné, pretože so zánikom súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov miznú aj ich trhové ceny. Bez peňažných cien produktívnych statkov chýba spoločný menovateľ, ktorý nesie ekonomickú kalkuláciu; ani naturálne počítanie, ani marxistická pracovná teória hodnoty nedokážu túto službu poskytnúť, keďže prvé zlyháva pri statkoch vyššieho rádu a druhá nezachytáva ani rozdielnu kvalitu práce, ani spotrebu vecných výrobných faktorov. V piatich oddieloch sa Mises zaoberá rozdeľovaním spotrebných statkov, podstatou ekonomickej kalkulácie, jej nemožnosťou v pospolitom hospodárstve, problémom zodpovednosti a iniciatívy v zoštátnenom podniku, ako aj polemikou so spismi Otta Bauera a Lenina, ktorým podľa jeho analýzy vlastný problém kalkulácie vôbec nedošiel do vedomia. Štúdia, ktorá vyšla v roku 1920 v Archiv für Sozialwissenschaft und Sozialpolitik, sa stala počiatočným impulzom debaty o socialistickej kalkulácii a dodnes platí za najostrejšie teoretické vyvrátenie plánovaného hospodárstva.
Mises komentuje dramatický prepad stredoeurópskych valút koncom januára 1920 a kurzové pády koruny, ríšskej marky a českej koruny vyvodzuje výlučne z pokračujúcej inflačnej politiky štátov zúčastnených na vojne. S odkazom na severoamerické kontinentálne peniaze z roku 1781 a francúzske asignáty z roku 1796 varuje, že pri nezmenenej politike bude zrútenie mien až k nulovému bodu nevyhnutné, s neporovnateľne ťažšími následkami než vtedy, lebo stredná Európa je industrializovaná. Prudký pokles ríšskej marky vysvetľuje z inflačných náuk Knappa a Bendixena, ako aj z Bendixenovho návrhu vyplatiť nemecké vojnové pôžičky stomiliardami nových bankoviek, kým Erzbergerove daňové zákony zároveň ochromujú nemecký priemysel. Menovú otázku spája s nebezpečenstvom boľševického prevratu a žiada revíziu zmlúv z Versailles a Saint-Germain. Pre Nemecké Rakúsko vyvodzuje záver, že iba okamžité zastavenie inflácie môže ešte odvrátiť štátny bankrot.
Originálnemčina
Ludwig von Mises pri príležitosti osemdesiatych narodenín Carla Mengera oceňuje jeho dielo a vplyv na národohospodárstvo. Opisuje, ako veda okolo polovice devätnásteho storočia uviazla na mŕtvom bode a ako okolo roku 1871 Menger v Rakúsku, Jevons v Anglicku a Léon Walras vo Švajčiarsku nezávisle od seba postavili náuku o hodnote na subjektívnu úžitkovú hodnotu statkov. Mengerove 'Grundsätze der Volkswirtschaftslehre' (Zásady národohospodárskej náuky) označuje za knihu, ktorá disciplínu prevrátila a na ktorej stavia všetka neskoršia práca. Text odkazuje na 'Untersuchungen über die Methode der Sozialwissenschaften' (Skúmania o metóde sociálnych vied) z roku 1883, na Mengerove príspevky k menovému problému a na Wiesera a Böhm-Bawerka ako ďalších hlavných predstaviteľov rakúskej školy. Na záver Mises priraďuje Mengerovmu životnému dielu nehynúce miesto v dejinách sociálnych vied.
1921
Ludwig Mises v tejto stati uverejnenej v roku 1921 v denníku „Neue Freie Presse“ skúma právne nároky držiteľov bankoviek Rakúsko-uhorskej banky v priebehu jej likvidácie po Saintgermainskej zmluve. Jeho ústredná téza: vojnové bankovky boli vecne štátnymi bankovkami, len formálne vydanými bankou, a preto držiteľom bankoviek neprislúcha žiadny nárok nad rámec výmeny za nové zákonné platidlo podľa príslušného kurzového hodnoty. Náhrada nad tento rámec by bola nečakaným darom práve tým, ktorí na znehodnotení peňazí získali, a nezasiahla by tých, ktorých poškodil pokles kurzu. Mises kritizuje najmä bod 9 článku 206, ktorý predkladajúcim nástupníckym štátom priznáva rovnaké právo na celé aktívum banky, ako menovoteoreticky neopodstatnené mimoriadne zvýhodnenie, ktoré navyše porušuje práva ostatných veriteľov a akcionárov.
Originálnemčina
Die Arbeit im sozialistischen Gemeinwesen
Originálnemčina
Ludwig Mises sa v tomto krátkom hospodárskopolitickom článku obracia proti návrhu viedenskej dane z luxusného tovaru, ktorý vypracoval viedenský magistrát. Jeho ústredná téza znie: takáto daň by zasiahla najmä viedenský luxusný a finálny priemysel, ktorého odbyt sa do veľkej miery uskutočňuje cez maloobchod pre cudzincov dočasne sa zdržiavajúcich vo Viedni. Na rozdiel od bežnej spotrebnej dane by sa zaťaženie nedalo preniesť na týchto zahraničných kupujúcich, keďže by mohli svoje objednávky jednoducho presmerovať ku konkurencii v zahraničí. Mises poukazuje na nemecký zákon o dani z obratu z 24. decembra 1919, ktorý vyníma vývozy, a na československú daň z luxusu, ktorú vykladá ako hospodársky bojový prostriedok proti Viedni ako obchodnému mestu. Keďže daňové oslobodenie pre zahraničných kupujúcich je prakticky neuskutočniteľné, ukazuje sa celá myšlienka tejto dane pre Viedeň ako neuskutočniteľná a ohrozuje obchodníkov, zamestnancov a robotníkov luxusného odvetvia.
Originálnemčina
Ludwig von Mises v tomto krátkom eseji z obdobia rakúskej inflácie načrtáva hospodárskopolitický program na stabilizáciu koruny a viedenského hospodárstva. Jeho základná téza znie: objektívne predpoklady pre rozkvet Rakúska sú dané, no chybná politika spotrebúva to, čo zostalo z predchádzajúcich desaťročí slobodného hospodárstva. Postupujúce znehodnocovanie koruny pripisuje inflácii bankoviek, ktorú možno zastaviť iba odstránením štátneho deficitu, najmä privatizáciou verejných podnikov a obmedzením štátnej potravinovej akcie. V pätnástich očíslovaných bodoch požaduje stabilizáciu hodnoty peňazí namiesto znižovania cien, uvoľnenie obchodu s devízami, zrušenie všetkých dovozných zákazov a prekážok dopravy, ako aj slobodný obchod a daňové úľavy pre nové priemyselné zariadenia. Mises adresuje program politikovi, ktorý ho o to požiadal, a skepticky uzatvára, že sotva ktorá strana je ochotná ho uskutočniť, dúfa však, že rozumné sa napokon presadí.
Originálnemčina
1922
Ludwig Mises sa v tomto spomienkovom liste obzerá za rakúskou menovou anketovou komisiou, ktorá zasadala v marci 1892 vo Viedni pod ministrom financií Steinbachom a sekčným šéfom Böhm-Bawerkom. Vykresľuje vtedajší problém: k regulácii valuty nehnalo postupujúce znehodnocovanie peňazí, ale zvyšovanie hodnoty peňazí, ktoré Rakúsko-Uhorsku prinieslo zlatú krytú menu (Gold Exchange Standard) orientovanú na Ricardove myšlienky. Mises stavia situáciu roku 1892 proti súčasnosti, v ktorej treba najprv pokryť rozpočtový deficit bez tlačiarne bankoviek, kým bude menový problém riešiteľný. Referuje o debate medzi ľahkým a ťažkým zlatkom a o Benediktovom obhajovaní momentálneho kurzu. Ako ústredné ponaučenie konštatuje, že stálosti hodnoty peňazí neohrozuje nepriaznivosť platobnej bilancie, ale jedine inflácia.
Originálnemčina
Mises argumentuje proti rozšírenej požiadavke zmierniť stav pociťovaný ako nedostatok peňazí ďalšou emisiou bankoviek. Nedostatok peňazí, chápaný ako vzostup krátkodobej úrokovej sadzby, nemožno odstrániť rozmnožením peňažnej zásoby: väčšia peňažná zásoba len zdvíha ceny a mzdy, ale úrok neznižuje. Naopak, očakávané znehodnotenie peňazí ženie úroky nahor, lebo veritelia žiadajú prémiu za kúpnu silu. Nedostatok bankoviek v každodennom styku Mises vykladá ako jav ďaleko pokročilej inflácie, v ktorej panické nákupy predbiehajú budúce znehodnotenie. Ako jediný prostriedok uvádza zastavenie tlačiarne bankoviek; každé ďalšie rozšírenie obehu zostruje nepomer a hrozí privodiť zrútenie peňažnej sústavy.
Originálnemčina
Ludwig von Mises recenzuje tretie vydanie diela Williama F. Spaldinga „Eastern Exchange, Currency and Finance“ (Londýn 1920) a odporúča ho nemeckému čitateľstvu. Podnetom je podľa Misesa rozšírené nepochopenie zlatého devízového štandardu (Gold Exchange Standard) v nemeckej menovej literatúre: vymedzuje sa proti Georgovi Friedrichovi Knappovi a jeho žiakom, ktorí nesprávne vykladali rakúsko-uhorskú politiku zlatej krytej meny a prehliadli, že táto zodpovedá politike zlatého devízového štandardu uplatňovanej v Britskej Indii, ktorá nadväzuje na Ricardove „Proposals for an Economical and Secure Currency“ (1816). Spaldingovo vykreslenie menových pomerov Indie, Číny, Japonska a ďalších ázijských oblastí je podľa neho osobitne cenné pre ťažko prístupné vojnové a povojnové obdobie. Nad rámec peňažníctva sa kniha podľa Misesa zaoberá aj obchodnou organizáciou a colníctvom, a hodí sa tak ako príručka pre ekonómov i pre praktického obchodníka.
Originálnemčina
Krátka recenzia Ludwiga Misesa o štúdii Huga C. M. Wendela „The Evolution of Industrial Freedom in Prussia, 1840-1849“. Mises charakterizuje prácu ako stručný, na tlačenom materiáli založený prehľad toho úseku pruských dejín živností, ktorý sa skončil víťazstvom cechových ideí v núdzovom nariadení z 9. februára 1849. Hodnotu skúmania zaraďuje podľa čitateľských skupín: nemeckému čitateľovi ponúka sotva niečo nové, americkému naproti tomu vhľad do jemu cudzieho sveta živnostenskej strednostavovskej politiky. Ako slabinu pomenúva, že duchovno-dejinné základy stredovekého hospodárskeho usporiadania zostávajú nepovšimnuté. Recenzia sa uzatvára miestom (Viedeň) a údajom o autorovi a zaoberá sa tak slobodou živností, cechovníctvom a strednostavovskou politikou v Prusku predmarcového obdobia.
Originálnemčina
1923
Ludwig Mises v tomto krátkom novinovom článku recenzuje knihu „Der Selbstmord eines Volkes, Wirtschaft in Österreich“ (Samovražda národa, hospodárstvo v Rakúsku) od Siegfrieda Strakoscha a berie ju za podnet vlastnej diagnózy rakúskej hospodárskej situácie. Jeho ústredná téza: hlavným zlom je faktická vláda socialistických ideí a sociálnej demokracie, ktorá bráni ozdraveniu štátneho rozpočtu, kým sa nezbavia štátnych podnikov a nesiahne sa na osemhodinový pracovný čas. Mises argumentuje, že socialistická finančná politika smeruje k spotrebe a ničeniu produktívneho kapitálu, a robí historickú paralelu s finančnou politikou jakobínov, ktorú prostredníctvom dlhšieho citátu zo Stourma vykresľuje ako čisté vykorisťovanie prítomnosti na úkor budúcnosti. Text sa uzatvára Strakoschovým napomenutím k úplnému obratu.
Neue Beiträge zum Problem der sozialistischen Wirtschaftsrechnung
Originálnemčina
Ludwig Mises recenzuje dielo Waldemara Mitscherlicha 'Der Nationalismus Westeuropas' (Nacionalizmus západnej Európy, Leipzig 1920). V centre stojí rozlíšenie medzi národnosťou, teda faktom národnej rozdielnosti ľudí, a nacionalizmom, teda pôsobením určitých ideológií, ktoré tejto rozdielnosti pripisujú význam pre sociálne správanie. Mises tvrdí, že zanedbanie tohto rozlíšenia viedlo k tomu, že sa kritérium národa hľadalo inde než v jazykovom spoločenstve, a odkazuje na Arndta, Jakoba Grimma a Wilhelma Scherera. Mitscherlichovo dielo oceňuje ako predovšetkým historicky orientovaný pokus geneticky vysvetliť vznik západoeurópskeho nacionalizmu, kritizuje však zanedbanie ekonomického problému, najmä spojenia nacionalizmu a protekcionizmu, a z neho vyplývajúci ideál sebestačného úniového hospodárstva.
Ludwig Mises v tejto krátkej eseji oceňuje politické pôsobenie Wilhelma Rosenberga, národohospodára a právnika, ktorého význam vidí Mises v jeho zasadzovaní sa za rakúsky program svojpomoci po rozpade habsburskej monarchie. Mises opisuje situáciu štátu, ktorý sa po Saint-Germaine pokladal za neschopný života a svoju nádej upieral jedine na zakázané pripojenie k Nemecku a na zahraničné úvery, zatiaľ čo vnútropolitické reformy ostávali nedokončené. Pred hroziacim menovým zrútením na jeseň roku 1921 vystúpil Rosenberg, žiak Carla Mengera a odporca inflacionizmu, ako súkromná osoba popri ministrovi financií Gürtlerovi. Jeho program žiadal zrušenie príplatkov na potraviny, koniec tlačiarne bankoviek a odstránenie rozpočtového deficitu skôr, než budú úvery zmysluplné. Mises stavia tento úspech proti nepriateľskému prijatiu u dobových 'odporcov sanácie' a uzatvára osobným nekrológom za Rosenbergom ako vodcom hospodárskej obnovy.
Originálnemčina
1924
Ludwig Mises sa v tejto prednáške z roku 1924 zaoberá otázkou, či sa má zlatá mena zachovať ako základ medzinárodného peňažníctva, alebo nahradiť štátom riadeným systémom papierových peňazí. Po zúčtovaní s inflačnou a deflačnou politikou povojnových rokov obhajuje zlato ako ochranu proti vládnym zásahom do utvárania hodnoty peňazí. Jadro tvorí kritika indexovej meny: Mises na praktických a principiálnych ťažkostiach výpočtu cenového indexu (výber tovarov, váženie, voľba priemeru) ukazuje, že žiaden index nedokáže jednoznačne merať hodnotu peňazí. Vyrovnáva sa s reformnými plánmi Keynesa a Irvinga Fishera a so zlatou devízovou menou, pri ktorej sa rezerva drží v zlatých devízach namiesto skutočného zlata. Jeho záver: zlatá mena nie je ideálna, ale za daných pomerov je najlepšou možnou, pretože alternatíva znamená trvalé záujmové zápasy o hodnotu peňazí.
Originálnemčina
Ludwig Mises v tomto nekrológu k desiatemu výročiu úmrtia oceňuje Eugena von Böhm-Bawerka ako učenca, učiteľa a štátnika. Sleduje jeho vedeckú dráhu: od raného referátu o kapitálovom úroku z roku 1876 cez prípravné práce z 80. rokov 19. storočia až po „Positive Theorie des Kapitals“ (Pozitívna teória kapitálu) z roku 1889, hlavné dielo náuky o úroku. Mises zdôrazňuje medzinárodné uznanie Böhm-Bawerkovej náuky a dlho chýbajúce porozumenie v Nemeckej ríši voči „rakúskej škole“. Podnetom textu je zbierka menších spisov Böhm-Bawerka, ktorú vydal Franz X. Weiß (1924). Mises obšírne cituje Böhmove neskoré vyjadrenia k pasívnej obchodnej bilancii a k hospodárnosti verejných rozpočtov, ktoré číta ako jasnozrivú diagnózu rakúskych štátnych financií.
Originálnemčina
Prednáška obhajuje zlatú menu proti návrhom nahradiť ju štátom riadeným alebo na indexných číslach založeným peňažníctvom. Mises pokladá inflačnú aj deflačnú politiku povojnových rokov za prakticky i teoreticky vyvrátenú a rozhodujúcu prednosť zlata vidí v tom, že pohyb jeho hodnoty zostáva nezávislý od vládnych zásahov. Jadro argumentácie tvorí kritika systému indexných čísel: výber a váženie tovarov, voľba priemernej hodnoty a ustavičné presúvanie spotreby znemožňujú presné meranie hodnoty peňazí. Nadväzne na to rozoberá zlatú devízovú menu s devízovým krytím, ako aj plány Keynesa a Irvinga Fishera a oba odmieta. Výsledok: voľba je len medzi zlatou menou a manipulovanou menou, a hoci zlato nie je ideálnym, je za daných pomerov najlepším možným riešením, ktorého opätovné zavedenie si vyžaduje medzinárodné dohody.
Originálnemčina
Ludwig Mises recenzuje šieste vydanie štandardného diela Karla Helffericha "Das Geld" (prvý raz vyšlo roku 1903). Mises oceňuje Helffericha ako teoreticko-peňažného a menovopolitického nástupcu Ludwiga Bambergera, ktorý obhajoval nemeckú zlatú menu proti bimetalistom a inflacionistom. Rozhodujúci zlom kladie už medzi prvé a druhé vydanie: Helfferich podľahol kúzlu štátnej teórie peňazí Georga Friedricha Knappa a v eklekticizme, ktorý je pre Misesa neudržateľný, sa pokúsil spojiť Bambergera a Knappa. Ako druhý nedostatok uvádza úplné opomenutie zahraničnej i nemeckej teoreticko-peňažnej literatúry. Trvalú hodnotu knihy vidí Mises v jej peňažnodejinných a štatistických výkladoch, kým v teoretickom ohľade neuspokojuje.
Originálnemčina
Ludwig Mises recenzuje príležitostný spis Gustava Seibta „Deutschlands kranke Wirtschaft und ihre Wiederherstellung“ (Bonn 1923), ktorý bonnský profesor štatistiky predložil k 1. decembru 1922. Mises oceňuje, že spis rozhodne vystupuje proti bežným bludom dobovej hospodárskej politiky: Seibt vychádza z menovo-teoretických výkladov, rozvíja kvantitatívnu teóriu peňazí a zavrhuje teóriu platobnej bilancie pri určovaní devízových kurzov, aby na tomto základe oprel kritiku panujúcich názorov na výpredaj, spotrebu kapitálu, podvýrobu, ochranu nájomníkov, daňovú politiku a reparácie. Reformný program vrcholí požiadavkami „zastaviť tlačiareň bankoviek“ a „späť k slobodnému hospodárstvu“. Mises konštatuje, že Seibtovo varovanie pred zrútením nemeckého peňažníctva sa potvrdilo, no že ho rovnako nevypočuli ako iných napomínateľov, a odporúča spis ako jasný, všeobecne zrozumiteľný úvod do teoretických problémov nemeckej hospodárskej politiky.
1925
Ludwig von Mises v tomto zväzku z roku 1929 zhromažďuje päť pojednaní o súčasnej hospodárskej politike a hospodárskej ideológii, doplnených statí „Verstaatlichung des Kredits?“ (Zoštátnenie úveru?). Hlavná téza: medzi poriadkom založeným na osobitnom vlastníctve výrobných prostriedkov a poriadkom založeným na spoločnom vlastníctve neexistuje trvalo udržateľná tretia forma. Intervencionizmus, ktorý chce osobitné vlastníctvo vrchnostenskými zásahmi len regulovať, a nie zrušiť, je sám v sebe rozporný: izolované zásahy ako cenové taxy alebo minimálne mzdy míňajú svoj cieľ a nútia štát postupne k úplnému zospoločenšteniu. Mises argumentuje národohospodársky a kriticky sa vyrovnáva s katedrovým socializmom, historickou školou (Schmoller, Brentano, Herkner), s J. M. Clarkom, ako aj so Sombartovým vzťahom k marxizmu. Pripojená stať skúma Deumerov návrh štátneho úverového monopolu a jeho byrokratické dôsledky.
Originálnemčina
Ludwig Mises poskytuje predslov k monografii Fritza Machlupa o zlatej devízovej mene (gold exchange standard) a zároveň pritom načrtáva predmet knihy. Sleduje, ako sa od nemeckej menovej reformy z rokov 1871 až 1873 cez indickú menovú reformu z 90. rokov 19. storočia sformovala zlatá mena bez efektívneho obehu zlata, ktorej myšlienkový pôvod siaha k Ricardovmu spisu z roku 1816. Mises opisuje výhody tohto usporiadania (nižšia potreba zlata, úročiteľné devízové rezervy) i jeho kritický bod: nie všetky krajiny môžu súčasne držať svoju rezervu v zlatých devízach. Otázku zaraďuje do povojnovej debaty, vymedzuje sa voči návrhom Irvinga Fishera a Keynesa a oceňuje Machlupovo dejinno-dogmatické a systematické spracovanie spolu s prvým nemeckým prekladom Ricardovho menového plánu v prílohe.
Originálnemčina
Ludwig Mises v tejto stati zo série „Der Volkswirt“ obhajuje zlatú menu proti dobovým návrhom štátom riadeného peňažného poriadku. Jeho ústredný argument: prednosť zlata nespočíva v akejsi domnelej hodnote „osebe“, ale v tom, že rozmnožovanie a zmenšovanie množstva zlata je vyňaté z politických vplyvov a podlieha zákonu rentability baníctva. Proti plánom meny opretej o indexové čísla, ktoré zastávali Keynes, Josiah Stamp a Irving Fisher, vznáša dve námietky: zmeny kúpnej sily sa nedajú jednoznačne merať a účinok zmeny množstva peňazí na ceny nie je proporcionálny ani predvídateľný. Peniaze viazané na index by spravili tvorbu hodnoty peňazí predmetom politických zápasov. Mises odvodzuje rast cien predchádzajúcich desaťročí menej z ťažby zlata než z úmyselného rozmnožovania nekrytých fiduciárnych médií.
Originálnemčina
Stenografický záznam zhromažďuje diskusné príspevky Ludwiga von Misesa na stuttgartskom zasadaní Spolku pre sociálnu politiku (Verein für Sozialpolitik, 1924) o teoretickej a ekonomicko-technickej stránke menového problému. Mises proti skeptickému názoru, že teória zostáva bez následkov, namieta, že práve štátna teória peňazí a odmietanie kvantitatívnej teórie peňazí umožnili inflačnú politiku vojnových a povojnových rokov. Stabilizáciu vykladá ako prechod k zlatej, resp. dolárovej krytej mene, odmieta obavu z inflácie dovezenej prílevom pôžičiek a varuje pred podkopávaním účinného vyplácania bankoviek banko-technickými úskokmi alebo devízovými nariadeniami. Z hľadiska dejín dogiem konštatuje, že odpor proti kvantitatívnej teórii peňazí nie je nemeckého pôvodu, ale bol do Nemecka dovezený spolu s bankovou teóriou (Banking Theory). V replikách sa vyrovnáva s Bortkiewiczom, Spitzmüllerom a Bernhardom a vlastný vplyv na rakúsku menovú politiku opisuje ako obmedzený na literárnu prácu a prednášky.
Originálnemčina
Preistaxen
Originálnemčina
1926
Interventionismus
Originálnemčina
Ludwig Mises recenzuje viaczväzkovú zbierku „Papers relating to Political Economy“, v ktorej F. Y. Edgeworth prvýkrát súborne predkladá svoje pojednania a kritiky, rozptýlené po desaťročia v Economic Journal. Mises zaraďuje Edgewortha medzi popredných anglických národohospodárov prelomu storočí a referuje o usporiadaní troch zväzkov: hodnota a rozdeľovanie, teória monopolu a peňazí, medzinárodný obchod, zdaňovanie, matematické národohospodárstvo, ako aj knižné recenzie. V centre stojí Edgeworthovo zdržanlivé hodnotenie matematickej metódy, ktoré Mises výslovne zdieľa a dokladá dvoma anglickými pôvodnými citátmi. Konštatuje, že značná časť prác priniesla v čase vydania niečo nové, dnes je však prekonaná, a Edgewortha oceňuje predovšetkým ako kritického ducha, ktorému viac vyhovuje vystopovanie problémov než ich riešenie.
Originálnemčina
Sozialliberalismus
Originálnemčina
Predslov Ludwiga von Misesa (Viedeň, 5. januára 1926) uvádza kritiku Siegfrieda Strakoscha namierenú proti novému agrárnemu programu rakúskej sociálnej demokracie. Mises vykladá tento program ako pokus premeniť veľkú časť poľnohospodárstva a lesníctva na prirábajúci podnik: vyvlastnenie a zoštátnenie veľkostatkov a lesov, hoci spolkové podniky podľa jeho vykreslenia pracujú vesmes so stratami. Argumentuje, že program sľubuje vidieckemu voličstvu výdavky z verejných prostriedkov bez toho, aby pomenoval ich financovanie, a mieri jedine na získanie hlasov. Strakosch, ktorého Mises predstavuje ako úspešného poľnohospodára, ako aj prírodovedca a národohospodárskeho spisovateľa, program podrobne preskúma. Mises dúfa, že jeho vecný výklad otvorí čitateľom oči o nebezpečenstve jeho uskutočnenia.
1927
Reprodukcia prednášky Ludwiga von Misesa zo 17. decembra 1926 pred Hlavným zväzom rakúskeho priemyslu. Mises argumentuje, že Európa nesmie od Spojených štátov očakávať riešenie svojich povojnových problémov ani v politickej, ani v hospodárskopolitickej rovine. Sleduje premenu USA z dovozcu kapitálu na najväčšieho svetového veriteľa po svetovej vojne a dokladá ju číslami americkej platobnej a obchodnej bilancie za roky 1925 a 1926. Vnútorný rozpor vidí v ochranárskom cle: ako veriteľská krajina by USA mohli získať úroky svojich dlžníkov len prostredníctvom dovozu tovaru, kým colná politika práve tento dovoz odďaľuje. Mises uzatvára, že USA síce môžu dodať kapitál, ale nie politické a ideologické základy obnovy; tie musia vychádzať zo samotnej Európy.
Originálnemčina
Die Vereinigten Staaten von Europa
Originálnemčina
Ludwig von Mises recenzuje spis Johna Maynarda Keynesa "Das Ende des Laissez-Faire" (Koniec laissez-faire), prednesený v roku 1926 ako berlínska prednáška. Keynes kritizuje liberalizmus a kapitalizmus, zavrhuje slobodné súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, zároveň však odmieta socializmus a ako stredná cesta odporúča súkromné vlastníctvo regulované spoločenskou kontrolou, vykonávané poloautonómnymi korporáciami v rámci štátu. Mises pokladá tento návrh nie za niečo nové, ale za dávno bežný program oficiálnej vedy. Jeho hlavná námietka smeruje proti názvu: Keynes hovorí len o "laissez faire", zamlčuje však "laissez passer", teda slobodu pohybu ľudí a tovarov. Práve preto, že sa svet už desaťročia neriadi touto zásadou, vidí Mises vojnu, masovú biedu a diktatúru ako následky vládnuceho antiliberalizmu, nie liberalizmu.
Originálnemčina
Ludwig von Mises recenzuje "Neue Briefe über Grundrente, Rentenprinzip und soziale Frage an Schumacher" (Nové listy o pozemkovej rente, rentovom princípe a sociálnej otázke Schumacherovi) od Carla Rodbertusa-Jagetzowa, vydané Robertom Michelsom a Ernstom Ackermannom (Karlsruhe 1926, vydavateľstvo G. Braun), prvý zväzok "Bibliothek der Soziologie und Politik". Listy, ktoré zhromaždil Theophil Kozak, sa podľa Misesa zaoberajú poľnohospodárskym úverníctvom, rentovým princípom, ako aj sociálnou otázkou a ďalšími politickými a národohospodárskymi témami; zachované sú len Rodbertusove listy, nie Schumacherove. Mises vyzdvihuje približne 150 strán rozsiahlu prílohu s čiastočne netlačenými dokladmi a najmä Michelsov úvod ("Rodbertus und sein Kreis"), ktorý nahrádza staršie Dietzelovo dielo o Rodbertusovi. Vydanie hodnotí ako zaujímavý príspevok tak k Rodbertusovým náukam, ako aj k nemeckým dejinám po založení ríše.
Originálnemčina
Ludwig von Mises recenzuje prvý, anglicko-nemecký diel diela Herewarda T. Pricea »Volkswirtschaftliches Wörterbuch« (Národohospodársky slovník, 1926). Zámer víta ako odpoveď na dlhšie pociťovanú potrebu, ostro však kritizuje jeho vyhotovenie. Vyčíta tak medzery (napríklad Behaviorism, Institutionalism, Birmingham Currency School), ako aj zbytočné každodenné pojmy a najmä nepresné alebo nesprávne vysvetlenia odborných výrazov. Na príkladoch ako hoard, acquisitive society, Banking Principle, residual claimant a invisible imports Mises ukazuje, ako by heslá museli byť poňaté presnejšie, a odkazuje na príslušnú literatúru a na svoj vlastný preklad v »Die Gemeinwirtschaft«. Napriek výhradám pokladá knihu už v predloženej podobe za užitočnú pomôcku a očakáva zlepšenia v budúcich vydaniach.
Originálnemčina
1928
Bemerkungen zum Grundproblem der subjektivistischen Wertlehre
Originálnemčina
Ludwig von Mises v tomto krátkom programovom texte zaraďuje teóriu peňazí do vývoja teoretického národohospodárstva. Jeho dejiny delí na klasické, objektivistické obdobie (Hume, Smith, Ricardo, Malthus, Say) a na od približne roku 1870 pôsobiaci subjektivistický smer (Gossen, Menger, Walras, Jevons). Jeho ústredná téza: subjektivistická škola svoju teóriu hodnoty dlho neuplatnila na peniaze, no v dvoch desaťročiach pred napísaním to dohnala, keď nad rámec samotnej kvantitatívnej teórie vysvetlila utváranie pôvodnej hodnoty peňazí princípom medzného úžitku. Na to nadväzuje teóriou bankovníctva v nadväznosti na Wicksella a teóriou hospodárskeho cyklu. Mises zdôrazňuje kontinuitu s klasickým učením, poukazuje na svoju "Theorie des Geldes und der Umlaufsmittel" (Teóriu peňazí a fiduciárnych médií) a na význam poznania, že ekonomická kalkulácia je možná len ako peňažná kalkulácia.
Originálnemčina
Ludwig von Mises recenzuje spis Eduarda Heimanna "Die sittliche Idee des Klassenkampfes und die Entartung des Kapitalismus" (Mravná idea triedneho boja a zvrhnutie kapitalizmu, vydavateľstvo J. H. W. Dietz Nachf., edícia "Schriften zur Zeit", 1926). Mises rozlišuje dve časti knihy: v prvej Heimann z marxisticky a nábožensky zafarbeného hľadiska zdôvodňuje triedny boj ako mravnú hodnotu, čo Mises kritizuje ako utilitaristickú a s evanjeliom ťažko zlučiteľnú dôkaznú líniu. Druhú časť, ktorá zavrhuje kapitalizmus pre infláciu, clá a kartely, berie Mises ako ekonomicky relevantnú vážne. Odporuje Heimannovmu obviňovaniu podnikateľov a žalované neduhy vykladá namiesto toho ako nevyhnutné následky intervencionistickej politiky, ktorú nesú všetky vrstvy. Recenzia tým zasadzuje Heimannovu diagnózu do rámca katedrovo-socialistickej a protekcionistickej tradície, ktorú Mises odmieta.
Originálnemčina
Ludwig von Mises opisuje roku 1928 stav meny a štátnych financií Rakúskej republiky. Východiskom je ozdravenie zavedené roku 1922 spolkovým kancelárom Seipelom: zrieknutie sa tlačiarne bankoviek, vyrovnanie štátneho rozpočtu a stanovenie zlatej hodnoty koruny, postavené proti inflačnej politike povojnových rokov za Rennera. Mises vykresľuje vydarenú stabilizáciu, zavedenie šilinga a groša roku 1924 a na bankový zákon viazanú emisnú politiku Rakúskej národnej banky. Na základe spolkového rozpočtového návrhu na rok 1928 analyzuje daňové výnosy, monopoly a stratové verejné podniky, predovšetkým spolkové železnice, poštu a lesy. Najväčšiu potrebu reforiem vidí pri nákladných krajinských a obecných správach a pri komunálno-socialistickej politike Viedne. Jeho záver: stabilizácia sa podarila, budúca úloha je výrobno-politická, predovšetkým odbúranie priamych daní.
Originálnemčina
1929
Ludwig Mises v tomto novinovom článku z roku 1929 podáva stručný prehľad diela rakúskej školy národohospodárstva, ktorú založil Carl Menger, napísaný pri odhalení Mengerovho pomníka na viedenskej univerzite. Mises sleduje cestu od klasikov (Hume, Smith, Ricardo) cez Methodenstreit proti nemeckej historickej škole až po Mengerovo riešenie antinómie hodnoty náukou o medznom úžitku. Vykladá subjektívnu teóriu hodnoty, priraďovanie cien vyšších statkov k oceneniu spotrebiteľmi a uvádza spolubojovníkov a nasledovníkov: Böhm-Bawerk, Wieser, Jevons, Walras, Gossen, Clark. Záverečná časť vykladá skúsenosti s krízami a infláciou vojnových a povojnových rokov ako potvrdenie teórie, ktorou historická škola opovrhla, a vidí Mengerovo dielo ako základ moderného národohospodárstva.
Originálnemčina
Ludwig von Mises recenzuje prvý zväzok diela Ernsta Grünfelda „Handbuch des Genossenschaftswesens" (Príručka družstevníctva, 1928), ktorý je venovaný národohospodárskym a sociologickým otázkam. Mises konštatuje, že kedysi vysoko stanovené hospodárskopolitické očakávania od spotrebných, výrobných a poľnohospodárskych družstiev, že prekonajú kapitalizmus, sa nesplnili, družstvu ako forme podniku však pripadlo trvalé pole pôsobnosti. V centre jeho recenzie stojí sociologická časť (strany 42 až 49): Mises vytýka, že Grünfeld obchádza úlohu družstiev v službe politickým, náboženským, kultúrnym a národným ideám, hoci práve táto mimohospodárska funkcia robí z družstevníctva jednotný jav. Celkovo oceňuje dielo ako vynikajúci výkon.
Originálnemčina
Soziologie und Geschichte
Originálnemčina
Verstaatlichung des Kredits?
Originálnemčina
1930. roky
1930
Begreifen und Verstehen
Originálnemčina
Mises predstavuje intervencionizmus ako tretí hospodársky systém medzi kapitalizmom a socializmom a argumentuje, že ako samostatný, trvalý systém nemôže obstáť. Jeho prostriedkom je izolovaný vrchnostenský zásah, jediný príkaz, ktorý vynucuje použitie výrobných prostriedkov proti trhovej situácii bez toho, aby celú výrobu riadil socialisticky. Na príklade zákonnej maximálnej ceny Mises ukazuje, ako takýto zásah míňa svoj vlastný cieľ: cena pod trhovou cenou spôsobí, že tovar zmizne z trhu, a núti vrchnosť k stále ďalším zásahom, od nútenia predávať cez prídelové hospodárstvo až po stanovenie všetkých cien a miezd. Z toho mu vyplýva alternatíva buď kapitalizmus, alebo socializmus, nič medzi tým neexistuje. Záver odôvodňuje, prečo liberalizmus odmieta tieto zásahy nie z nepriateľstva voči štátu, ale z poznania ich rozporu s účelom.
Originálnemčina
The Suitability of Methods of Ascertaining Changes in Purchasing Power for the Guidance of International Currency and Banking Policy
Originálangličtina
1931
Das festangelegte Kapital
Originálnemčina
Ludwig von Mises v roku 1931 analyzuje bankovopolitické ponaučenia z vtedajšej bankovej krízy a za ústrednú slabinu označuje úzke prepojenie nemeckých a rakúskych bánk s priemyslom. Na rozdiel od anglických a amerických bánk, ktoré ako čistí bankári požičiavali cudzie peniaze, sa nemecké banky stali priemyselnými koncernami, čím odpadlo kritické preverovanie úverovej spôsobilosti ako regulátor peňažného trhu. Mises žiada ako najnaliehavejšiu reformu rozviazanie spojenia banky a koncernu, silnejšie rozlíšenie úrokových sadzieb podľa lehoty splatnosti, dlhodobé umiestnenie sporiteľských vkladov na zmiernenie nebezpečenstva runu a väčšiu transparentnosť v bankových výkazoch. Tajnostkárstvo bánk sa ukázalo ako obzvlášť škodlivé; verejná kontrola je pre bezpečnosť ústavu nepostrádateľná. Text možno čítať ako hospodárskopolitický komentár k akútnej kríze troch veľkobánk, ktoré skrachovali vo Viedni a Berlíne.
Originálnemčina
Ludwig Mises v tomto novinovom článku z roku 1931 obhajuje zlatú menu proti jej odporcom. Jeho ústredná téza: zlatá mena vyníma kúpnu silu peňažnej jednotky z dosahu meniacich sa menovopolitických názorov a zaisťuje stabilné kurzy mien a devíz. Mises postupne vybavuje námietky odporcov zlatej meny: výčitku príliš silného vzostupu cien (Irving Fisher), túžbu po inflácii, údajné zdraženie úrokovej miery a argument nepriaznivej platobnej bilancie. Každú námietku vystopováva späť k pokusu umelo znížiť úrokovú mieru rozšírením úveru, čo cez zdanlivý vzostup nevyhnutne ústi do krízy a zrútenia meny. Sústredenie zlata v USA a vo Francúzsku vykladá ako následok tejto politiky iných krajín. Jeho záver: politika má na výber len medzi zlatou menou a infláciou; aj najchudobnejšia krajina sa môže a musí pridŕžať zlata, lebo až ono umožňuje priťahovanie zahraničného kapitálu.
Originálnemčina
Mises argumentuje proti výkladu, že ťažká hospodárska kríza dokazuje zlyhanie kapitalizmu. Nezlyhal kapitalistický systém, ale antikapitalistická politika z intervencionizmu, etatizmu a socializmu. Trh chápe ako regulátor výroby: prostredníctvom cien tovarov, miezd a úrokov uvádza ponuku a dopyt do súladu. Štátne zásahy ako clá, kartely, odborovo prepiate mzdy a podpora v nezamestnanosti túto funkciu znemožňujú a vyvolávajú trvalú nezamestnanosť, nepredajnosť a spotrebu kapitálu. Text pojmy ako nepredajnosť a nezamestnanosť prevykladá ako cenové javy. Ako doklad postupu tejto politiky uvádza Mises Sidneyho Webba a katedrových socialistov. Jeho záver: len viac práce a nová tvorba kapitálu, teda odklon od desaťročia panujúcej antikapitalistickej politiky, vyvedie z krízy.
Originálnemčina
Die psychologischen Wurzeln des Widerstandes gegen die nationalökonomische Theorie
Originálnemčina
Die Ursachen der Wirtschaftskrise
Originálnemčina
Vom Weg der subjektivistischen Wertlehre
Originálnemčina
1932
Ludwig Mises v tomto krátkom texte recenzuje bojový spis proti britským ochranným clám, ktorý vznikol v rokoch 1931/32 pod vedením Sira Williama Beveridgea na London School of Economics a ktorý vyšiel ako nemecké vydanie pod názvom "Zölle, Lehrbuch des internationalen Handels". Podnetom je odklon Veľkej Británie od liberálnej hospodárskej politiky a prechod k protekcionizmu. Mises referuje, ako autori preskúmavajú a vyvracajú všetky argumenty zástancov ochranných ciel a pritom prenikajú až k príčinám svetovej hospodárskej krízy. V strede stojí téza, že každý zásah do trhového a cenového mechanizmu narúša hospodársky poriadok založený na osobitnom vlastníctve výrobných prostriedkov, lebo len zmeny cien prispôsobujú ponuku a dopyt. Strnulosť peňažných miezd a úrokových sadzieb, tvrdí Mises, znemožnila prispôsobenie a ústi cez protekcionizmus a infláciu napokon do volania po plánovanom hospodárstve.
Originálnemčina
Der Streit um die Wertlehre
Originálnemčina
Esej sa stavia proti téze rozšírenej po svetovej hospodárskej kríze, že kapitalizmus zlyhal a prechod k socializmu je nevyhnutný. Mises namieta, že nezlyhal kapitalizmus, ale intervencionizmus a štátny a obecný socializmus: kríza je predvídateľným následkom desaťročia trvajúcej antikapitalistickej a antiliberálnej politiky. Argumentuje sa v troch častiach, počnúc objavom trhových zákonov spoločenskou vedou (Hume, Adam Smith), cez účinok štátnych zásahov až po postavenie podnikateľa v intervencionistickom štáte, v ktorom sa "vzťahy" s politikou stávajú dôležitejšími než výhodná výroba. Mises vymedzuje liberálne učenie proti marxizmu a intervencionizmu a uzaviera, že porucha funkcie trhu zásahmi do cien, miezd a úroku vedie nevyhnutne ku kríze.
Originálnemčina
Ludwig von Mises tvrdí, že peniaze nie sú osobitným prípadom mimo všeobecnej náuky o hodnote a cene, ale plne sa do nej včleňujú. Východiskom je Kniesom navrhované rozdelenie hospodárskych statkov na výrobné, pôžitkové a výmenné prostriedky. Text sa stavia proti názoru, že hodnota peňazí je „imaginárna“ alebo iba konvenčná, a vedie subjektivistickú náuku o hodnote až po Johna Lawa. V piatich oddieloch Mises pojednáva o hodnotu tvoriacej službe peňazí, o vzťahu zásoby peňazí a potreby peňazí spolu s kritikou pojmu rýchlosti obehu, o zmenách hodnoty peňazí a kvantitatívnej teórii peňazí, o peňažnom surogáte (peňažný certifikát oproti fiduciárnym médiám), ako aj o peňažnom počítaní a zdanlivom probléme „stability hodnoty“. Priebežne stavia individualistické posudzovanie trhu proti ním kritizovanej celohospodárskej rovnici obehu.
Originálnemčina
Rezension: Die Letzten Jahrzehnte einer Grossmacht: Menschen, Völker und Probleme des Habsburger-Reichs von Rudolf Sieghart
Originálnemčina
The Great German Inflation
Originálangličtina
1933
Ludwig von Mises skúma, či teoretické pochopenie príčin cyklického striedania konjunktúry povedie v budúcnosti k menším výkyvom, a popiera to argumentom hospodársko-politickým, nie teoretickým. Východiskom je teória obežného úveru, ktorú označuje za panujúcu a podľa ktorej je úverová expanzia spúšťajúca vzostup vždy nesená túžbou po lacných peniazoch. Mises argumentuje, že len ohlásene časovo obmedzené rozšírenie úveru musí zostať bez následkov, lebo podnikatelia sa pustia do nových obchodov iba pri trvalo očakávaných nízkych úrokoch. Trvanie súčasnej krízy vyvodzuje z neohybných miezd a cenových podpôr a napomína, aby sa nepodceňovali ponaučenia staršej Currency School. Ako nevyriešený problém pomenúva účinky klesajúcich cien a otázku, či sú pokrok a tvorba kapitálu možné iba inflačnou cestou.
Originálnemčina
Planwirtschaft und Sozialismus
Originálnemčina
Senior’s Lectures on Monetary Problems
Originálangličtina
1934
Spis je predhovor, ktorý Ludwig von Mises napísal k anglickému vydaniu svojej Teórie peňazí a obežných prostriedkov. Mises vykladá menovú a bankovú politiku raných 30. rokov ako pokračovanie tých istých základných problémov, ktoré určovali už návrat Veľkej Británie k starej zlatej parite libry a americkú prosperitu rokov 1926 až 1929. Argumentuje, že hospodársku krízu netreba pripisovať zlatej mene, ale predchádzajúcej úverovej expanzii, ako aj politickému pokusu stabilizovať mzdy a ceny znížením zlatého obsahu menovej jednotky. Proti myšlienke indexom podopretej manipulácie kúpnej sily namieta, že každá metóda výpočtu zvýhodňuje určité záujmy a utváranie hodnoty peňazí sa tým stáva hračkou politiky. Devízové hospodárenie a jednostranne nariadené zákazy platieb takmer úplne zastavili medzinárodný úverový styk.
Originálnemčina
Mises načrtáva vznik a dosah rakúskej školy národohospodárstva a kladie ju do súvislosti s hospodárskopolitickými vzťahmi medzi Rakúskom a Uhorskom. Východiskom je klasické národohospodárstvo Huma, Smitha a Ricarda, ktoré nedokázalo vyriešiť problém tvorby cien, pretože sa mu vzpieral paradox hodnoty medzi užitočnými a drahými statkami. Carl Menger túto antinómiu prekonal medzným úžitkom: hodnotí sa nie druh statku, ale konkrétne čiastkové množstvo podľa naposledy uspokojeného nutkania potreby. Zo subjektívnych hodnotení spotrebiteľov odvodzuje teória zúčtovania ceny výrobných prostriedkov, mzdy, úrok a podnikateľský zisk. Mises sleduje pôsobenie tejto náuky cez Böhm-Bawerka, Wiesera, ako aj cez Jevonsa, Walrasa a Clarka. Jeho podnet je praktický: muži, ktorí viedli hospodárskopolitické rokovania Rakúska a Uhorska, vraj vzišli z Mengerovej školy, takže obe krajiny stavajú na tých istých teoretických základoch.
Originálnemčina
1935
Der Kultus des lrrationalen [veröffentlicht in ungarischer Übersetzung: Ami értelemmel fel nem fogható]
Der Weg der österreichischen Finanzpolitik
Originálnemčina
Economic Calculation in the Socialist Commonwealth
Originálangličtina
Freizügigkeit als internationales Problem
Originálnemčina
Neue Ausgabe der Werke Carl Mengers
Originálnemčina
Review: The Gold Standard and its Future (3rd ed., 1934) von T.E. Gregory
Originálangličtina
1936
Ein neuer Band der Gesammelten Werke Carl Mengers
Originálnemčina
La Theorie dite Autrichienne du Cycle Economique
Originálfrancúzština
Ludwig von Mises recenzuje záverečný štvrtý zväzok súborného vydania spisov Carla Mengera, ktoré usporiadala London School of Economics a vydal F. A. von Hayek a ktoré zjednocuje jeho práce k teórii peňazí a menovej politike. Spomínajú sa Mengerova súhrnná teória peňazí z roku 1909 pre Handwörterbuch der Staatswissenschaften, jeho state k rakúskej regulácii meny a jeho výpovede vo Valutovej enkvete z roku 1892, doplnené o súpis Mengerových spisov. Mises zdôrazňuje, že nič vo vyše 300 strán silnom zväzku vecne nezostarlo, a ako aktuálny príklad uvádza debatu o regulácii meny z roku 1892, v ktorej Menger patril k skupine zástancov stabilizácie vtedajšej hodnoty zlatky. Záver tvorí dlhší citát z Mengerových argumentov proti devalvácii, v ktorom odmieta "malú zlatku" ako vykorisťovanie malého človeka a žiada spravodlivú zlatku, ktorá nezvýhodňuje ani veriteľa, ani dlžníka.
Originálnemčina
Memorandum on Exchange Stabilization and the Problem of Internal Planning
Originálangličtina
Memorandum on New Technical Arguments for Postponing Stabilization
Originálangličtina
Ludwig von Mises v tomto eseji argumentuje, že hospodársky a politický liberalizmus pochádzajú z jedného koreňa a obstoja len spoločne. Trhové hospodárstvo založené na súkromnom vlastníctve vykladá ako demokratický poriadok: vlastníctvo je výsledkom denne obnovovaného plebiscitu spotrebiteľov, v ktorom každý halier predstavuje hlasovací lístok. Tomu zodpovedá v štátnom zriadení politická demokracia. Paradox súčasnosti spočíva v tom, že demokracia, ktorú vytvoril liberalizmus, sa rozhodla proti hospodárskej slobode a intervencionizmom, etatizmom a socializmom súčasne podkopáva politickú demokraciu i občianske slobody, smerom k diktatúre. V druhej časti Mises rozoberá knihu Williama E. Rapparda L'individu et l'état dans l'évolution constitutionnelle de la Suisse, ktorá tento vývoj sleduje na príklade Švajčiarska od rokov 1848 a 1874 až po súčasnú krízu etatizmu.
Originálnemčina
1937
Autarkie – der Weg ins Elend: Internationale Arbeitsteilung ist Grundlage der europäischen Kultur
Originálnemčina
Der Völkerbund und das Rohstoffproblem
Originálnemčina
Introduction: The Twilight of American Capitalism: An Economic Interpretation of the New Deal, A. S. J. Baster
Originálangličtina
The Logical Character of the Science of Human Conduct
Originálangličtina
1938
Économie Dirigée et Démocratie
Originálfrancúzština
Les Équations de l’économie mathématique et le problème du calcul économique en régime socialiste
Originálfrancúzština
Or et Inflation
Originálfrancúzština
Remarks at Le Colloque [Conference] Walter Lippmann
Originálfrancúzština
Rezension: Die Wehrwirtschaft des totalen Krieges, Stefan Th. Possony. Paneuropa: R.N. Coudenhove-Kalergi. 14:3
Originálnemčina
The Disintegration of the International Division of Labour
Originálangličtina
The Non-Neutrality of Money
Originálangličtina
1939
Les Hypothèses de travail dans la science économique
Originálfrancúzština
1940. roky
1940
L’Autarcie et la guerre
Originálfrancúzština
My Contributions to Economic Theory
Originálangličtina
1941
American Credits for Europe?
Originálangličtina
Grandfather Willeke [unsigned editorial]
Originálangličtina
Productive Capitalism vs. Distributive Socialism: America’s Advantages in Postwar Reconstruction
Originálangličtina
Review: The Structure of the Nazi Economy, Maxine Y. Sweezy
Originálangličtina
1942
Comenius [unsigned editorial]
Originálangličtina
Economic Nationalism and Peaceful Economic Cooperation
Originálangličtina
Germany’s Transport Problem [unsigned editorial]
Originálangličtina
Hitler’s Achilles Heel [unsigned editorial]
Originálangličtina
Hitler’s Counterfeit Reich: Behind the Scenes of Nazi Economy
Originálangličtina
Ideas sobre la Política Económica de la Postguerra
Originálšpanielčina
Inflation and You
Originálangličtina
Reich Gets Big Shock: New Securities Ordinance Viewed as Blow at System
Originálangličtina
Social Science and Natural Science
Originálangličtina
The Nazis Under Blockade [unsigned editorial]
Originálangličtina
1943
A New World Currency? [unsigned editorial]
Originálangličtina
Another Risorgimento! [unsigned editorial]
Originálangličtina
Autarky and Its Consequences
Originálangličtina
British Post-War Problems [unsigned editorial]
Originálangličtina
Elastic Expectations and the Austrian Theory of the Trade Cycle
Originálangličtina
Industrial Empires [unsigned editorial]
Originálangličtina
Inflation and Money Supply [unsigned editorial]
Originálangličtina
Review: The Tragedy of European Labor, Adolf Sturmthal
Originálangličtina
Review: Victory Is Not Enough! The Strategy for a Lasting Peace, Egon Ranshofen-Wertheimer
Originálangličtina
Socialism versus European Democracy
Originálangličtina
Super-National Organization Held No Way to Peace: Radical Change in Political Mentalities and Social and Economic Ideologies Viewed as Necessary in Order to Eradicate Economic Nationalism
Originálangličtina
The German Supply Problem [unsigned editorial]
Originálangličtina
1944
Big Business and the Common Man: High Living Standards in U.S. Came from Big Mass Production Enterprise
Originálangličtina
Review: Nassau W. Senior: The Prophet of Modern Capitalism, S. Leon Levy
Originálangličtina
The Economic Causes of War
Originálangličtina
The Treatment of ‚Irrationality‘ in the Social Sciences
Originálangličtina
1945
European Experiences with Price Control
Originálangličtina
Planning for Freedom
Originálangličtina
Review: A Challenge to Peacemakers: Conflicting National Aspirations in Central and Eastern Europe, Joseph S. Roucek, editor
Originálangličtina
The Clash of Group Interests
Originálangličtina
1946
Business Under German Inflation
Originálangličtina
The Trade Cycle and Credit Expansion
Originálangličtina
1947
Economics as a Bridge for Interhuman Understanding
Originálangličtina
Le Capitalisme a-t-il fait faillite?
Originálfrancúzština
We Must Control Credit
Originálangličtina
1948
Should We Return to a Gold Standard
Originálangličtina
Stones into Bread, the Keynesian Miracle
Originálangličtina
The Objectives of Economic Education
Originálangličtina
1949
Laissez Faire or Dictatorship
Originálangličtina
The Why of Human Action
Originálangličtina
1950. roky
1950
A Reading List for the Alert Citizen
Originálangličtina
Benjamin M. Anderson Challenges the Philosophy of the Pseudo-Progressives
Originálangličtina
Economic Aspects of the Pension Problem
Originálangličtina
Lord Keynes and Say’s Law
Originálangličtina
Middle-of-the-Road Policy Leads to Socialism
Originálangličtina
The Alleged Injustice of Capitalism
Originálangličtina
The Economics of War
Originálangličtina
The Idea of Liberty is Western
Originálangličtina
1951
Inflation [misprinted Injection in some editions] Must End in a Slump
Originálangličtina
Inflation: An Unworkable Fiscal Policy!
Originálangličtina
Inflation: How Government Generates It and Then Endeavors to Shift Responsibility
Originálangličtina
The Political Chances of Genuine Liberalism
Originálangličtina
The Symptomatic Keynes
Originálangličtina
The Trade Cycle
Originálangličtina
Trends Can Change
Originálangličtina
True German History. Review: Bismarck and the German Empire, Erich Eyck
Originálangličtina
1952
Capital Supply and American Prosperity
Originálangličtina
India’s Economic Problem
Originálangličtina
On the Confiscation of Rent and Man’s Power to Reason
Originálangličtina
Our Leftist Economic Teaching
Originálangličtina
The Individual in Society
Originálangličtina
1953
Agony of the Welfare State
Originálangličtina
Bemerkungen über die mathematische Behandlung nationalökonomischer Probleme
Originálnemčina
Economics Too Exciting
Originálangličtina
Free Port of the World
Originálangličtina
Freedom is Slavery
Originálangličtina
Gold versus Paper
Originálangličtina
Why Read Adam Smith Today?
Originálangličtina
1954
Letter to Mr. Rene A. Wormser, General Counsel for the Special Committee to Investigate Tax-Exempt Foundations
Originálangličtina
Myrdal’s Economics
Originálangličtina
Preface to The Theory of Collective Bargaining, W. H. Hutt
Originálangličtina
1955
Text je listom Ludwiga von Misesa z roku 1955 o kartelovom a monopolovom probléme. Mises súhlasí s pretlačením svojich výkladov z knihy o liberalizme z roku 1927, pre úplné spracovanie však odkazuje na svoje dielo Human Action. Jeho ústredná téza: bez štátnych zásahov by neexistoval nijaký podstatný monopolový problém, lebo politika síce rétoricky bojuje proti kartelom, no zároveň ich predpoklady vytvára prostredníctvom ochranných ciel, devízových obmedzení a medzinárodných dohôd. Ako doklad uvádza americkú protitrustovú prax voči big business a vyšetrovanie proti istému potravinovému reťazcu. Žiada, aby úprimní odporcovia monopolov najprv odstránili všetky donucovacie hospodárske opatrenia.
Explodes Unification Fallacy (Review: How Can Europe Survive?, Hans F. Sennholz)
Originálangličtina
Government vs. Liberty (Review: The Economic Munich, Philip Cortney)
Originálangličtina
Inequality of Wealth and Incomes
Originálangličtina
The Green-Eyed Monster (Review: The Secret of American Prosperity, William E. Rappard)
Originálangličtina
1956
Facts about the Industrial Revolution
Originálangličtina
Falsche Propheten
Originálangličtina
Freedom and Govemment
Originálangličtina
Luxuries into Necessities
Originálangličtina
The Plight of Business Forecasting
Originálangličtina
1957
Der Sparer als Wähler
Originálangličtina
Die Rolle der Vorstellung vom Volkseinkommen in der Weltpolitik
Originálnemčina
Programová esej Ludwiga von Misesa o intervencionizme ako hospodársko-politickom programe medzi kapitalizmom a socializmom. Mises popiera, že intervencionizmus predstavuje trvalé tretie riešenie: štátne zásahy do cien, miezd, úroku a úveru plodia následné problémy, ktoré si vynucujú ďalšie zásahy, až napokon stojí úplný socializmus. Argumentuje sa pozdĺž trhového hospodárstva ako suverenity spotrebiteľa, menovej teórie hospodárskeho cyklu (úverová expanzia nevyhnutne vedie ku kríze) a úlohy súkromného vlastníctva pre hospodársky a kultúrny rozkvet Západu. Mises sa opiera o Engelsov dodatok ku Komunistickému manifestu, podľa ktorého intervencionistické opatrenia robia nutnými ďalšie zásahy do starého spoločenského poriadku, a vymedzuje klasický liberalizmus od amerického používania slova. Záver tvorí rad mottových citátov o štáte a zákone.
Originálnemčina
Full Employment and Monetary Policy
Originálangličtina
Het Staatsingrijpen Interventionisme en zijn Gevolgen
The Saver as a Voter
Originálangličtina
Vollbeschäftigung und Währungspolitik
Originálnemčina
1958
Economic Freedom in the Present Day World
Originálangličtina
Liberty and Property
Originálangličtina
Prólogo. Libertad y Abundancia, Gustavo R. Velasco
Originálšpanielčina
Wages, Unemployment and Inflation
Originálangličtina
1959
Mises rekonštruuje duchovnodejinné príčiny nemeckej hyperinflácie z roku 1923. Jeho téza: katastrofa nebola následkom nešťastných okolností, ale praktickým uplatnením menovopolitických učení, ako ich za cisárstva formulovali Lexis, Knapp a Bendixen. Jadro tvorí autobiografický spätný pohľad na jeho spory so zástupcami historickej školy a Spolku pre sociálnu politiku v predvojnových rokoch. Mises podáva ich námietky proti Böhm-Bawerkovej teórii úroku a proti svojej vlastnej náuke o peniazoch: odmietnutie kvantitatívnej teórie, nedôveru voči zlatej mene, ideál finančnej pripravenosti na vojnu. Opisuje, ako tieto pozície zosmiešňovali každé peňažné vysvetlenie znehodnotenia marky. Vzťažný rámec poskytujú v texte menovaní protivníci Schmoller, Wagner a Brentano, ako aj boj Maxa Webera o hodnotovú neutralitu národohospodárstva.
Originálnemčina
Capital and Interest: Eugen von Böhm-Bawerk and the Discriminating Reader
Originálangličtina
Ludwig von Mises vymedzuje hospodársky liberalizmus ako trhové hospodárstvo založené na súkromnom vlastníctve výrobných prostriedkov, v ktorom o množstve a povahe statkov rozhodujú nakupujúci spotrebitelia. Text odôvodňuje liberalizmus z národohospodárstva: deľba práce rozpúšťa biologický boj všetkých proti všetkým v spoločenskú súťaž a vytvára harmóniu správne pochopených záujmov. V šiestich oddieloch sa Mises zaoberá vzťahom liberalizmu a vedy, vzostupom a úpadkom liberálneho hnutia od Anglicka a Škótska, otázkou osobitných záujmov, prednosťou spotreby spolu s kritikou úradného stanovovania cien, slobodným obchodom a stroskotanými pokusmi o obnovu. Proti socializmu a intervencionizmu argumentuje, že ich zásahy sú v rozpore so svojím účelom a postupne vedú k úplnému plánovanému hospodárstvu. Pravý neoliberalizmus spája s národohospodármi ako Cannan, Einaudi, Hayek a Röpke.
Originálnemčina
Slovníkový článok „Markt“ (Trh) od Ludwiga von Mises určuje trh ako proces, ktorým sa v hospodárstve založenom na deľbe práce výroba zameriava na najnaliehavejšie potreby spotrebiteľov. Vedúcou tézou je suverenita spotrebiteľa: zisk a strata smerujú nakladanie s výrobnými prostriedkami do rúk tých, ktorí ich najúčelnejšie využívajú v službe spotrebiteľov. V šiestich častiach Mises rozoberá trhový proces, monopol a súťaž, špekuláciu ako základnú črtu každého hospodárenia, jednotu všetkých čiastkových trhov (burza cenných papierov, trh práce), zisk a stratu ako prispôsobovací jav voči stacionárnej rovnováhe, ako aj nerovnosť príjmov a majetku ako výsledok správania spotrebiteľov. Vymedzuje sa proti intervencionistickým a socialistickým pozíciám a vyrovnáva sa s Keynesovou politikou plnej zamestnanosti a s požiadavkami „Komunistického manifestu“. Záver tvorí zoznam literatúry.
Six lectures presented in Argentina [Economic Policy: Thoughts for Today and Tomorrow]
Originálangličtina
The Plight of the Underdeveloped Nations
Originálangličtina
The Soviet System’s Economic Failure
Originálangličtina
Undeveloped Countries
Originálangličtina
1960. roky
1960
Foreword. The Economic Point of View, Israel Kirzner
Originálangličtina
Liberty and Its Antithesis
Originálangličtina
Socialism, Inflation and the Thrifty Householder
Originálangličtina
The Economic Foundations of Freedom
Originálangličtina
1961
Epistemological Relativism in the Sciences of Human Action
Originálangličtina
Foreign Spokesmen for Freedom
Originálangličtina
Foreword. A Socialist Empire: The Incas of Peru, Louis Baudin
Originálangličtina
Ludwig von Mises v tejto eseji argumentuje proti učeniu o vrodenej rovnosti všetkých ľudí a ostro ho oddeľuje od prirodzenoprávnej zásady rovnosti pred zákonom. Ľudia sú od narodenia rozdielne nadaní; rozhodujúce je, ako sa spoločnosť s touto nerovnosťou vyrovnáva. V trhovom hospodárstve, znie ústredná téza, môžu schopnejší využiť svoju prevahu len tým, že slúžia spotrebiteľom, kým predkapitalistické a socialistické poriadky podrobujú masy niekoľkým. Mises sa stavia proti pohŕdaniu jednoduchým človekom v kritike reklamy a spotreby, proti nivelizácii vzdelávacieho systému a proti mysticizmu vlády väčšiny. S oporou v Marxovi, Trockom a Davidovi Humeovi obhajuje reprezentatívnu vládu nie ako výraz prirodzenej rovnosti, ale ako pokojný prostriedok výmeny vlády. Odklon od socializmu pomenúva ako úlohu dorastajúcej generácie.
Originálnemčina
Ludwig von Mises argumentuje, že hospodársky pokrok plynie jedine z bohatšieho kapitálového vybavenia na hlavu, a kritizuje novšiu "náuku o raste". Tá si z biológie vypožičiava pojem rastu a hospodárske zlepšenie zobrazuje ako tajomný, ľudskému pôsobeniu odňatý proces. Mises číta náuku o raste ako novú fázu v boji proti sporeniu a tvorbe kapitálu, v tradícii Tugana-Baranovského, Lederera, Fostera a Catchingsa, ako aj Keynesa, a ako prostriedok zastrieť zlyhanie sovietskej hospodárskej politiky pomocou pochybných mier rastu. Poukazuje na nárast obyvateľstva, na národné produkty merané v peniazoch a na úlohu zahraničného kapitálového vkladu pri rozširovaní západnej civilizácie. Esej sa uzaviera tézou, že len postupné rozmnožovanie dostupných kapitálových statkov umožňuje dosiahnuť ciele hospodárskej politiky.
Originálnemčina
Niet hinken op twee gedachten
On Equality and Inequality: The Low Estate of the Common Man in the Philosophy of the Left
Originálangličtina
Small and Big Business
Originálangličtina
The Elite Under Capitalism
Originálangličtina
The Marxian Class Conflict Doctrine
Originálangličtina
The Marxian Theory of Wage Rates
Originálangličtina
Unemployment and the Height of Wage Rates
Originálangličtina
1962
A Dangerous Recommendation for High School Economics
Originálangličtina
A New Treatise on Economics (Review: Man, Economy and State, Murray N. Rothbard)
Originálangličtina
Freedom Has Made a Comeback: Breaking the Spell of Conformity
Originálangličtina
Tribute to F.A. von Hayek
Originálangličtina
Un episodio significativo
Origináltaliančina
Wage Earners and Employers
Originálangličtina
1963
Ludwig von Mises portrétuje rakúskeho priemyselníka, poľnohospodára a agrárneho politika Siegfrieda von Strakoscha (1867 – 1933), spolumajiteľa cukrovaru v Hohenau. Životopisná esej spája Strakoschovu životnú dráhu, od vstupu do súkenníckeho priemyslu cez prírodovedné štúdiá vo Viedni až po hospodársko-politický vplyv, s vykreslením jeho agrárno-politického myslenia. V centre stojí Strakoschov postoj k agrárnemu ochrannému clu: nevykladal ho ako trvalé zariadenie, ale ako prechodné a výchovné clo, a v každom ďalšom ochrannom opatrení v prospech poľnohospodárstva videl krok k socializmu. Mises referuje o Strakoschových knihách, medzi nimi Amerikanische Landwirtschaft, Das Agrarproblem im Neuen Europa a Der Selbstmord eines Volkes (1922), a predstavuje ho ako predstaviteľa viedenskej veľkej buržoázie čias Františka Jozefa. Záverečná literárna poznámka odkazuje na súkromnú tlač vdovy Wally von Strakosch.
Originálnemčina
The Economic Role of Saving and Capital Goods
Originálangličtina
1964
A National Policy for Peace
Originálangličtina
A New Primer on Economics [Review of Essentials of Economics: A Brief Survey of Principles and Policies, Faustino Ballvé]
Originálangličtina
Ludwig von Mises argumentuje, že osobitné vlastníctvo výrobných prostriedkov v trhovom hospodárstve nevyplýva z násilia a privlastnenia, ale zo služby spotrebiteľovi. Stavia proti sebe panský hospodársky poriadok, v ktorom pozemkoví páni neboli závislí od nijakého trhu, a trhové hospodárstvo, v ktorom spotrebitelia v ustavičnom plebiscite rozhodujú, kto disponuje výrobnými prostriedkami. Vlastníctvo sa tak javí ako spoločenská funkcia, ktorú treba každý deň nanovo nadobúdať. Mises z toho odvodzuje korene moderných slobodných a občianskych práv: bez trhového hospodárstva sú zákonné záruky slobody tlače či zhromažďovania bezcenné. V poslednom oddiele sa stavia proti téze, že reklama robí spotrebiteľa bezbranným, a odkazuje pritom na knihu Vancea Packarda „The Hidden Persuaders“. Text ohlasuje nadväzujúcu stať o monopoloch.
Originálnemčina
Deception of Government Intervention
Originálangličtina
Professor Hutt on Keynesianism
Originálangličtina
Wage Interference by Government
Originálangličtina
Ludwig von Mises argumentuje, že budúcnosť dolára je neoddeliteľne spojená s budúcnosťou demokraticko-republikánskej štátnej formy. Jeho téza znie: sociálny štát sa nedá financovať z daní samotných, a preto je odkázaný na pretrvávajúcu infláciu. Mises na americkom volebnom systéme ukazuje, ako kandidáti sľubujú voličom plnenia bez viditeľných nákladov (something for nothing) a rozpočtový deficit sa stáva trvalým stavom. Menovú politiku dokladá citátmi od Keynesa, Beardsleyho Rumla a A. B. Lernera a vykladá infláciu ako vedomý podvod, ktorý by iba obiehajúca zlatá mincová mena (zlatá mena bambergerovského typu) prostredníctvom Greshamovho zákona rýchlo odhalil. Text jednoznačne zaujíma stanovisko proti deficitnému financovaniu a proti politike riadeného hospodárstva, ktorá vystupuje ako liberálna a pokroková, a uzatvára, že demokracia a parlamentarizmus nemôžu natrvalo obstáť bez zlatej meny.
Originálnemčina
1965
Ludwig von Mises tvrdí, že v slobodnom trhovom hospodárstve je spotrebiteľ zvrchovaný: konkurencia núti každú výrobu na miesto, kde uspokojuje najnaliehavejšie želania spotrebiteľov. Monopolná cena je jedinou výnimkou z tohto pravidla, vyskytuje sa však len pri určitom tvare dopytovej krivky a zriedkavo. Ústrednou tézou state je, že tvorbu monopolných cien neumožňuje slobodný trh, ale vlády, a to prostredníctvom dovozných ciel, ochrany kartelov, patentového a autorského práva, podpory poľnohospodárskych cien a dohôd, ako je medzinárodná kávová dohoda. Mises to stavia proti marxistickej bájke o ochudobňovaní, ktorú vraj nahradila náuka o monopolnom vytláčaní konkurencie, a kritizuje, že americká protimonopolná politika zdieľa monopolnú diagnózu Moskvy. Ako protiliek uvádza odstránenie každého dovozného obmedzenia.
Originálnemčina
Ludwig von Mises tvrdí, že údajná nezadržateľná tendencia kapitalizmu k vzniku monopolov je nesprávnym výkladom. Na slobodnom trhu, ktorý nie je narúšaný štátnymi zásahmi, vzniká monopolná cena odchyľujúca sa od konkurenčnej ceny len v zriedkavých výnimkách (Mises uvádza diamanty a ortuť). V skutočnosti, znie jeho téza, monopoly vytvárajú až vlády: prostredníctvom ciel, ktoré umožňujú národné kartely, prostredníctvom priameho zákonodarstva o monopolných cenách a prostredníctvom medzištátnych dohôd o surovinách. Ako doklady uvádza americké farmárske zákonodarstvo, rozpornú protimonopolnú politiku USA a medzinárodnú kávovú dohodu, ktorej kvótový systém vykladá ako štátom vynútený svetový kartel. Stať sa uzatvára postavením politickej väčšinovej demokracie proti suverenite spotrebiteľa na trhu.
Originálnemčina
The Gold Problem
Originálangličtina
1966
Observations on the Russian Refom Movement
Originálangličtina
Some Observations on Current Economic Methods and Policies
Originálangličtina
The Outlook for Saving and Investment
Originálangličtina
The Supremacy of the Market
Originálangličtina
Wilhelm Röpke, RIP
Originálangličtina
1967
EI Práctico
Originálšpanielčina
Hundred Years of Marxian Socialism
Originálangličtina
On Some Atavistic Economic Ideas
Originálangličtina
On the International Monetary Problem
Originálangličtina
1968
The Market and the State
Originálangličtina
Wirtschaft und Staat
Originálnemčina
1969
Capitalism versus Socialism
Originálangličtina
On Current Monetary Problems
Originálangličtina
1970. roky
1973
Foreword. Understanding the Dollar Crisis, Percy L. Greaves, Jr.
Originálangličtina
1979
Capitalism
Originálangličtina
Interventionismus
Originálnemčina
1980. roky
1980
Foreign Investment
Originálangličtina
Inflation
Originálangličtina
Interventionism
Originálangličtina
Politics and Ideas
Originálangličtina
Dielo Ludwiga von Misesa „Socialism“ (anglická verzia „Gemeinwirtschaft“, 1922/1932) je rozsiahla ekonomická a sociologická kritika socializmu. Misesovým ústredným argumentom je problém ekonomickej kalkulácie: bez súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov niet trhových cien týchto prostriedkov, a bez takýchto cien nedokáže socialistické plánované hospodárstvo racionálne kalkulovať výrobu a nasadenie zdrojov. Výklad postupuje od základov (vlastníctvo, násilie a zmluva, spoločenský poriadok) cez ekonómiu izolovaného a otvoreného socialistického spoločenstva až po osobitné formy socializmu a pseudosocializmu. Ďalšie časti vyvracajú marxistické tvrdenie o dejinnej nevyhnutnosti socializmu, skúmajú socializmus ako mravný postulát a zaoberajú sa „deštrukcionizmom“ intervenčnej politiky. Mises sa výslovne vymedzuje voči Marxovi, katedrovým socialistom a všetkým odrodám etatizmu. Neskôr pripojený epilóg vykladá fašizmus, nacionálny socializmus a sovietsky komunizmus ako varianty toho istého antiliberálneho základného rysu.
Originálangličtina
1981
The Wisdom of Ludwig von Mises
Originálangličtina
APA
Chicago
Nemecký historický štýl