Else Cronbach

Else Cronbach prišla na svet 25. októbra 1879 v Berlíne a vyrastala v rodine viedenského meštianstva. Keď chcela na prelome storočí začať štúdium národohospodárstva, ženy v Rakúsku ešte neboli na právnickej a štátovednej fakulte pripustené k riadnemu zápisu. Pomohla si vtedy pre ženy obvyklou cestou: ako hospitantka navštevovala prednášky na Viedenskej univerzite, okrem iného u Eugena Philippovicha von Philippsberg, štatistika Karla Theodora von Inama-Sternegg, Friedricha Wiesera a Eugena von Böhm-Bawerka, a doktorský titul musela získať na nemeckej univerzite. Promócia prebehla vo Freiburgu im Breisgau, pravdepodobne v roku 1907, v tom istom roku vyšlo jej najznámejšie dielo „Die österreichische Spitzenhausindustrie. Ein Beitrag zur Frage der Hausindustriepolitik“ (Rakúsky čipkársky domácky priemysel. Príspevok k otázke politiky domáckeho priemyslu). Štúdia je dodnes ústredným prameňom k dejinám c. k. Ústavu pre ženský domácky priemysel vo Viedni a na príklade výroby čipiek pojednáva o ekonomickom a sociálno-politickom postavení ženskej domáckej práce v neskorej habsburskej monarchii. Touto prácou sa Cronbach považuje za prvú Rakúšanku s doktorátom v oblasti štátnych vied. Po návrate do Viedne pracovala ako tajomníčka Dolnorakúskej obchodnej a živnostenskej komory a od roku 1911 prevzala ďalšie úlohy v grémiu viedenského kupectva. Popri tom vyučovala na škole pre komerčné vzdelávanie žien a angažovala sa v sociálno-politických spolkoch, predovšetkým v otázke bývania a ochrany robotníkov. Odborne sa jej ťažisko po roku 1908 čoraz viac presúvalo od domáckeho priemyslu k colnej a obchodno-zmluvnej politike, k poľu vysoko politickému pre mnohonárodnú podunajskú monarchiu; v roku 1912 vypracovala pre Ústredný zväz rakúskych obchodníkov vplyvnú správu na prípravu nasledujúcich obchodných zmlúv. Cronbach nepatrí k vlastnému Misesovmu kruhu ani Geistovmu kruhu, oba krúžky vznikli až po jej smrti, je však ako žiačka Philippovicha, Wiesera, Böhm-Bawerka a Inama-Sternegga personálne i tematicky pevne zakotvená v druhej a tretej viedenskej generácii. Spolu s Helene Lieserovou a Stephaniou Marthou Braunovou patrí k tým celkom nemnohým ženám, ktoré sa vo viedenskom národohospodárstve pred rokom 1914 stali viditeľnými. Jej skorá smrť 13. apríla 1913 vo Viedni, ktorú pramene označujú za „náhlu“, bez bližšieho údaja, ukončila dráhu, ktorá podľa stavu zoznamu diel smerovala k významnej úlohe v rakúskej obchodnej a sociálnej politike.