FOLIO I · MYSLITELIA · GEN. 02 · N° 021

Rudolf Sieghart

Diela
4
Články
0
Generácia
2.
Portrét: Rudolf SieghartPortrét: Rudolf Sieghart: Rudolf Sieghart, 1918, Photographie von Ferdinand Schmutzer (1918)
FOL. 02 · N° 021 · Rudolf Sieghart
ŽIVOTOPIS

Život a dielo

Rabínsky syn z Opavy (dnes Opava, Česko) si ako polosirota musel štúdium práva vo Viedni financovať sám. V roku 1895 konvertoval na katolicizmus, stal sa zaťom profesora obchodného práva na Viedenskej univerzite Carla Samuela Grünhuta (1844 – 1929) a vstúpil do finančnej správy. Pojednaním Die öffentlichen Glückspiele (Verejné hazardné hry, 1899) sa Sieghart dokázal habilitovať a následne sa venoval politike. Ako najbližší spolupracovník predsedu vlády Körbera (1850 – 1919) zohral mocenskú a miestami spornú úlohu, predovšetkým pri tých personálnych rozhodnutiach, ktoré sa týkali vrcholových postov v byrokracii. V roku 1912 sa stal členom Panskej snemovne a ako guvernér Boden-Credit-Anstalt s jej pridruženými priemyselnými koncernmi a novinami zostal vplyvným hospodárskym predstaviteľom ďaleko do obdobia Prvej republiky.
Metaúdaje
Narodený
13. März 1866
v Troppau, Österreichisch-Schlesien
Zomrel
4. August 1934
v Luzern
Generácia
2. generácia
Životné etapy

Etapy

  1. 1866
    1866
    Narodenie · Troppau
    Narodenie

    Narodil sa 13. marca 1866 v Troppau, Rakúske Sliezsko (dnes Opava, Česko), ako syn rabína.[2]

  2. 1883
    1883
    Škola · Troppau
    Maturita na gymnáziu v Troppau

    Roku 1883 zmaturoval na gymnáziu v Troppau.[2]

  3. ⁦1883–1887⁩
    ⁦1883–1887⁩
    Štúdium · Wien
    Štúdium práva a štátnych vied

    Štúdium práva a štátnych vied na Viedenskej univerzite (1883 až 1887), ktoré si ako polosirota musel financovať sám; zároveň jednoročná dobrovoľnícka vojenská služba a neskôr dôstojník v zálohe.[2]

  4. 1891
    1891
    Povolanie · Wien
    Riaditeľ v tlačovej kancelárii „Vereinigte Deutsche Linke" (Zjednotená nemecká ľavica)

    V roku 1891 sa stal riaditeľom straníckej a tlačovej kancelárie strany „Vereinigte Deutsche Linke" (Zjednotená nemecká ľavica).[2]

  5. 1892
    1892
    Doktorát · Wien
    Doktorát práv (Dr. iur.)

    V roku 1892 získal na Viedenskej univerzite titul Dr. iur.[2]

  6. 1894
    1894
    Povolanie · Wien
    Vstup do finančnej správy

    V roku 1894 vstúpil do finančnej správy.[2]

  7. 1895
    1895
    Iné · Wien
    Konverzia ku katolicizmu

    V roku 1895 konvertoval ku katolicizmu; v tom istom životnom období sa priženil do rodiny viedenského profesora obchodného práva Carla Samuela Grünhuta (1844–1929).[2]

  8. 1895
    1895
    Sobáš · Wien
    Sobáš do rodiny Grünhut– približne

    Stal sa zaťom Carla Samuela Grünhuta, profesora obchodného práva pôsobiaceho na Viedenskej univerzite. Manželka Mathilde zomrela v roku 1911 (vo veku 39 rokov).

  9. 1897
    1897
    Povolanie · Wien
    Menovanie do prezídia ministerskej rady

    V decembri 1897 menovaný do cisársko-kráľovského (k.k.) prezídia ministerskej rady.[1]

  10. 1900
    1900
    Habilitácia · Wien
    Habilitácia prácou „Die öffentlichen Glückspiele" (Verejné hazardné hry)

    Habilitoval sa pojednaním „Die öffentlichen Glückspiele" (Verejné hazardné hry).[2]

  11. 1900
    1900
    Povolanie · Wien
    Najbližší spolupracovník ministerského predsedu Körbera– odvodené

    Po habilitácii vstúpil do politiky; ako najbližší spolupracovník ministerského predsedu Körbera (1850–1919) zohrával vplyvnú a miestami spornú úlohu, predovšetkým pri personálnych rozhodnutiach o najvyšších pozíciách v byrokracii.

  12. ⁦1902–1910⁩
    ⁦1902–1910⁩
    Povolanie · Wien
    Vedúci prezidiálnej kancelárie za Körbera

    V rokoch 1902 až 1910 vedúci prezidiálnej kancelárie prezídia ministerskej rady; najbližší spolupracovník ministerského predsedu Ernesta von Körber, podieľal sa na volebnej reforme a na vyrovnaní v roku 1907.[2]

  13. 1904
    1904
    Povolanie · Wien
    Sekčný šéf

    V roku 1904 povýšený na šéfa sekcie (najvyšší úradnícky hodnostný stupeň).[2]

  14. ⁦1910–1929⁩
    ⁦1910–1929⁩
    Povolanie · Wien
    Guvernér Boden-Credit-Anstalt

    V rokoch 1910 až 1929 (s prerušením 1917–1919) guvernér a od roku 1919 prezident inštitúcie Allgemeine Österreichische Boden-Credit-Anstalt; s pričlenenými priemyselnými koncernmi a novinami zostal vplyvným hospodárskym lídrom hlboko do obdobia Prvej republiky; v roku 1929 fúzia s Creditanstalt v dôsledku úpadku.[2]

  15. 1912
    1912
    Členstvo · Wien
    Člen Panskej snemovne

    V roku 1912 sa stal členom Panskej snemovne.

  16. 1934
    1934
    Úmrtie · Luzern
    Úmrtie

    Zomrel 4. augusta 1934 v Lucerne.[2]

Vzťahy

Vplyvy

Súkromný seminár, kolegovia, Mont Pèlerin · 5
  1. 1894
    1894
    Iný vzťah
    Ernst von Plener⁦(1841–1923)⁩

    V roku 1894 vstúpil pod ministrom financií Ernstom von Plenerom do cisársko-kráľovského ministerstva financií; Plener bol jeho prvým ministerským nadriadeným a politickým podporovateľom kariéry v úradníckom aparáte.[2]

  2. 1895
    1895
    Iný vzťah
    Carl Samuel Grünhut⁦(1844–1929)⁩ · Wiener Rechtswissenschaft

    Po konverzii na katolicizmus sa v roku 1895 stal zaťom Carla Samuela Grünhuta (1844 – 1929), profesora obchodného práva pôsobiaceho na Viedenskej univerzite.

  3. ⁦1895–1897⁩
    ⁦1895–1897⁩
    Kolega

    Sieghart diente ab 1894 im k.k. Finanzministerium, in dessen Steuerreform-Arbeit Böhm-Bawerk die treibende Kraft war, und wechselte 1897 ins Ministerratspräsidium — der Beginn seines Aufstiegs unter Körber (NDB Bd. 24, 2010, S. 353 f.).

  4. ⁦1900–1904⁩
    ⁦1900–1904⁩
    Iný vzťah
    Ernest von Koerber⁦(1850–1919)⁩

    Ako najbližší spolupracovník ministerského predsedu Ernesta von Körbera (1850-1919) zohrával Sieghart mocenskú a niekedy spornú úlohu, predovšetkým pri personálnych rozhodnutiach o najvyšších pozíciách v byrokracii.[2]

  5. ⁦1921–1929⁩
    ⁦1921–1929⁩
    Kolega

    Reisch wurde 1921 Vizepräsident der Allgemeinen Boden-Credit-Anstalt unter Präsident Sieghart. Ab 1922 als OeNB-Präsident gleichzeitig zentraler Bankenregulator und Refinanzierer für Siegharts BCA bis zum Zusammenbruch 1929 (OeBL).

Rudolf Sieghart v kontexte celej školy: päť generácií, ich línie učiteľov a žiakov, krúžky a kolegiálne väzby.

Zobraziť v rodokmeni →
ZDROJE K ŽIVOTNÝM STANICIAM A VZŤAHOM16 dokladov · 3 pramene
Österreichisches Biographisches Lexikon· 1
Neue Deutsche Biographie· 1
Buch (Sekundärliteratur)· 1
  • [3]Ableitinger, Diss. Graz 1964 - Sieghart und seine Taetigkeit im Ministerratspraesidium
Topografia

Miesta pôsobenia

ZOZNAM DIEL · CHRONOLOGICKY

Knihy

1890. roky
1898
32 r.
Geschichte und Statistik des Zalenlottos in Österreich
Kniha
Originálnemčina
1899
33 r.
Die öffentlichen Glückspiele
Kniha
Originálnemčina
1910. roky
1915
49 r.
Zolltrennung und Zolleinheit
Kniha
Originálnemčina
1930. roky
1932
66 r.
Die letzten Jahrzehnte einer Grossmacht
Kniha
Originálnemčina
Citovať túto stránku

Tri formáty pripravené na kopírovanie s kanonickou URL a dátumom prístupu.

APA
Rudolf Sieghart. (bez dátumu). Vydali mises.at a scholarium. Citované 17. septembra 2026, z https://mises.at/sk/denker/rudolf-sieghart
Chicago
“Rudolf Sieghart.” bez dátumu. Vydali mises.at a scholarium. Citované 17. septembra 2026. https://mises.at/sk/denker/rudolf-sieghart.
Nemecký historický štýl
Rudolf Sieghart, vydali mises.at a scholarium, https://mises.at/sk/denker/rudolf-sieghart (citované 17. septembra 2026).